Rezolúcia 2007 na koordináciu kolektívneho vyjednávania r. 2008
I. Ekonomický a politický kontext
1. Ďalší ekonomický kontext. S návratom silnejšieho rastu roku 2006, celkový kontext kolektívneho vyjednávania a tvorba miezd podstúpili v Európe ohromnú zmenu. Na jednej strane vzhľadom na nižšiu nezamestnanosť a silnejšiu dynamika tvorby pracovných miest sú pracujúci menej zraniteľní voči vydieraniu zo strany zamestnávateľov, ktorí vyhlasujú, že jestvujúce pracovné miesta treba uchovať praktizovaním mzdovej umiernenosti. Na druhej strane s knihami zákazok, ktoré sa zase raz pekne zaplnili, si spoločnosti môžu dovoliť menej rozruchu medzi pracovnými silami.
2. Avšak tlak na kolektívne vyjednávanie zostáva. EOK si všíma, že napriek týmto zlepšeným hospodárskym podmienkam, tlak “politických” činiteľov sledovať politiku mzdovej umiernenosti pretrváva a dokonca sa stáva ešte zreteľnejším. Tento tlak prichádza najmä z Európskej centrálnej banky (ECB), ale aj z Rady ministrov financií (Ecofin).
a. Európska centrálna banka neustále vyzýva odbory, aby kázala o mzdovej umiernenosti. Zdá sa, že základná myšlienka ECB spočíva v tom, že akékoľvek zrýchľovanie pri tvorbe miezd spôsobuje hrozbu inflácie. Teda ECB nerozlišuje medzi určitým vzostupom rastu nominálnych miezd so začiatkom na veľmi skromnej úrovni na jednej strane a inflačným mzdovým posunom na strane druhej. ECB sa usiluje skryť tento základný omyl dovolávaním sa na celý reťazec príčin, ktoré nie sú vždy až také presvedčivé. Názor ECB je, že umiernenosť je potrebná, aby sa vytvárali pracovné miesta, ako reakcia na zvyšovanie výmenného kurzu eura, aby sa vykompenzovalo zvyšovanie cien surovín, aby sa vyvážili konkurenčné postavenia v rámci eurozóny a aby sa bojovalo proti inflácii. Nikde sa nevyskytla nijaká zmienka o úlohe miezd ako faktoru dopytu a stabilizácie voči všeobecným pádom cenovej úrovne.
b. R4ada Ecofin zaujíma paradoxný prístup: na jednej strane Ecofin odhalil, že podiel miezd na pridanej hodnote v európskych krajinách prechádza štrukturálnym trendom smerom nadol, a zapája sa do diskusií o tomto jave, kým na druhej strane a namiesto vyvodenia logického záveru, že mzdová umiernenosť je prehnaná a že kolektívne vyjednávanie treba posilniť, predseda euroskupiny vyhlasuje, že potrebujeme preskúšať také alternatívy ako bezzmluvné zdieľanie zisku. Dôležité je nepodceňovať tento politický signál, že rozhodovacia moc pri odmeňovaní by sa mala presunúť späť na zamestnávateľov, pričom sa ignoruje úloha, akú by mali zohrávať odbory a kolektívne vyjednávanie pri dosahovaní a spravodlivom delení prínosov rastu.
c. Mimo tohto paradoxného prístupu bezzmluvného zdieľania ziskov sa Ecofin zameriava aj na vytváranie miezd verejného sektoru, pričom vyhlasuje, že táto tvorba miezd vo verejnom sektore je silnejšia ako v súkromnom sektore a má pôsobiť “procyklickým” spôsobom. EOK s poľutovaním poznamenáva, že sa zdá, že Ecofin sa opiera o nesprávne údaje. Ide o to, že výsledky dotazníka EOK ukazujú, že v ostatných rokoch je dynamika rastu miezd vo verejnom sektore nižšia než (už veľmi nízke) nárasty v súkromnom sektore. Ministri financií nemôžu chcieť všetko: umiernenosť miezd, aby sa uchovala norma 3% maximálneho deficitu a rozširovanie tejto umiernenosti, aj keď deficit v skutočnosti v priemere v celej eurozóne vymizol.
II. Trendy v kolektívnom vyjednávaní v roku 2007
3. Lepší rast efektívne vedie k zlomu trendu mzdového vývoja, ale niekedy tento zlom zostáva ešte mierny. Na základe odpovedí členov na dotazník, EOK poznamenáva, že niektoré európske krajiny zažívajú posilňovanie kolektívneho vyjednávania o mzdách vďaka silnejšiemu hospodárskemu rastu. Dotknuté krajiny sa nachádzajú predovšetkým v Škandinávii (Dánsko, Nórsko, Island), kde sú prerokované mzdové nárasty (dokonca) ešte vyššie. K tomu istému záveru možno dospieť v prípade Strednej a Východnej Európy vzhľadom na efektívne mzdy, kde niekedy dokonca vidíme miery mzdového rastu takmer 20%. Ale efektívne a prerokované mzdy rastú aj v niektorých krajinách eurozóny (Nemecko, Rakúsko, Nizozemsko), kde uvoľnenie rastu má niekedy drastické účinky na zvyšovanie miezd. Avšak aj keď v týchto krajinách dochádza k vyššiemu rastu nominálnych miezd, konečný výsledok, aspoň na rok 2007, zostáva celkom skromný za predpokladu, že efektívny rast nominálnych miezd zostáva blízo k inflácii alebo aj mierne pod ňou.
4. Eurozóna už praktizuje model “konkurenčnej stability”. Jednou z najväčších obáv Európskej centrálnej banky (ECB) je, že návrat mzdových nárastov v jednej či dvoch krajinách (najmä v Nemecku) by mal veľký dopad na priemer eurozóny, čím by sa vyšplhala inflácia v eurozóne nad 2% prah. Okrem toho je nanajvýš pravdepodobné, že ECB bude z tohto dôvodu pokračovať vo zvyšovaní úrokových mier . Avšak to neukazuje, že skutočnosť je celkom odlišná a že nedochádza k nijakému všeobecnému urýchľovaniu vo zvyšovaní miezd vo všetkých krajinách eurozóny. V praxi toto urýchľovanie (obmedzené alebo prudké) mzdových nárastov v Nemecku sa kompenzuje spomaľovaním zvýšení miezd v Taliansku a Španielsku, pričom zvýšenia miezd vo Francúzsku sú veľmi stabilné. To všetko znamená, že aspoň niektoré zo sprísnení menovej politiky ECB sa zakladá na chybných predpokladoch.
5. Tvorba miezd a prudký vzostup cien surovín. Spomedzi 18 krajín, ktoré odpovedali na dotazník, má päť blízo k vodidlu o kompenzácii inflácie a nárastu produktivity miezd a dve si počínajú pôsobivo lepšie. Na druhej strane je päť takých, ktoré zostávajú značne pod týmto vodidlom, a v jednej či dvoch krajinách je to trvalý stav vecí. Avšak v správe neexistuje jediná krajina, ktorá by v roku 2007 zaznamenávala skutočné mzdové straty v porovnaní s tromi krajinami v roku 2006 a štyrmi krajinami v roku 2005.
6. Minimálne mzdy: určitý pohyb. Tak v krajinách, kde existuje právne mzdové minimum, ako aj v tých, kde ho nemajú, dochádza k určitému zaujímavému vývoju. V prvom prípade a najmä v krajinách Strednej a Východnej Európy, nielenže nachádzame prudké nárasty minimálnych miezd, ale sú v nich vlády a/alebo parlamenty, ktoré ohlasujú pomerne ambiciózne štatistické ciele (pokiaľ ide o percentuálne vyjadrenie mediánu miezd). V týchto krajinách nedostatok práce v spojení s potrebou bojovať proti mzdovým platbám “finančnej hotovosti” nútia vlády zvyšovať minimálne mzdy. V druhom prípade vidíme znovu zosilňujúcu politickú diskusiu o tejto problematike, čo už v Rakúsku viedlo k dohode medzi sociálnymi partnermi zaviesť v roku 2009 minimálnu mzdu vo výške 1000 eúr vo všetkých odvetvových dohodách kolektívneho vyjednávania.
7. Dlhodobé tendencie. Reštrukturalizácia pracovného trhu, slabý rast a príliš limitované kompenzačné miery alebo v procese znižovania v kolektívnom vyjednávaní viedli k znižovaniu podielu hrubého domáceho produktu vo väčšine krajín EÚ. Keď si ako referenciu vezmeme roky 1995 – 2007, výsledok je nasledovný: EU 27-4.18; euro13 (eurozóna) -6.36.
8. To znamená, že dochádza k prerozdeleniu bohatstva z platby na zisky, “od chudobných k bohatým”. Avšak pri posudzovaní pod iným uhlom treba poznamenať, že táto dynamika neviedla k hospodárskemu rastu v Európe. Investície do výskumu a vývoja, technológií, služieb a rozvoja vyspelých priemyselných odvetví zostávajú obmedzené. to znamená, že prerozdelenie sa pravdepodobne využíva viac na finančné a špekulatívne ciele než na výrobu.
9. Tento vývoj znamená, že ECB a Ecofin pokladajú mzdovú umiernenosť za hlavnú uspôsobovaciu premennú veličinu globalizácie a kľúčový nástroj na udržiavanie cenovej stability.
Avšak tento jednosmerný pohľad vytvára zostupnú mzdovú špirálu, čo sa týka skupiny viac ako 20 miliónov pracujúcich, a zároveň to zvyšuje nebezpečie pre zamestnanosť.
10. Dôsledky sú zrejmé. rozdiely medzi bohatými a chudobnými v rámci jednotlivých krajín sa naďalej zväčšujú a zostáva pretrvávajúci platový rozdiel medzi mužmi a ženami (od roku 1995 do roku 2005, rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami klesol v EU27 zo 17% na 15% a z 15% na 14% v eurozóne). Mladí ľudia sú celkovo nedostatočne zaplatení a veľmi často sa migrujúci pracovníci využívajú na vyvíjanie zostupného tlaku na úrovne reálnych miezd. EÚ sa nachádza v nebezpečí skĺznutia zo sociálnej kohézie do sociálnej fragmentácie.
11. Ekonomické dôvody: ak sa pozeráme na krajiny, ktoré sú medzi najlepšími v Európe, je jasné, že škandinávske krajiny, Španielsko a Írsko preukazujú v ostatných rokoch pozitívny mzdový rast a že táto politika prispela k zvýšeniu spotrebiteľských výdavkov. Tieto výdavky zase viedli k značnej miere rastu hospodárstva bez podnecovania inflácie. Pri pohľade z iného uhlu, opätovné spustenie vnútorného trhu predstavuje rozhodujúcu zložku európskeho rastu bez zvyšovania závislosti výlučne na globálnej hospodárskej klíme.
12. Na druhej strane, politika ktorá ťahá platy a mzdy smerom dole, prináša so sebou riziko zaťahovania hospodárstiev do stagnácie a deflácie. To predstavuje neprimeraný výber, pretože aj ECB môže pozorovať, že za ostatné desaťročie náklady na mzdy a platy nikdy nevústili do inflácie nikdy neuspeli v náraste produktivity, čo sa zase na druhej strane determinuje vyššími cenami surovín a nekontrolovanou a stále invazívnejšej aktivity finančných fondov a špekulácií.
13. Sociálne dôvody: politika nízkych miezd a platov má katastrofálne účinky na úroveň sociálnej kohézie. Takáto stratégia vytvára medzi zamestnancami a pracovníkmi a najmä medzi mladými ľuďmi pocit neistoty a veľké ťažkosti pri plánovaní svojej budúcnosti. Cítia sa byť diskriminovaní čo do práv a občianstva.
14. Všetky tieto faktory odôvodňujú súrnosť iniciatívy na všetkých úrovniach, vrátane európskej úrovne. Existujú ekonomické a sociálne dôvody na podporu tejto kampane. (Pozri nasledujúcu kapitolu III b odsek 20).
III. Smernice na koordináciu kolektívneho vyjednávania v roku 2008 a implementácia deklarácie zjazdu “Za spravodlivé platy v Európe”
III.a. Smernice o platoch na rok 2008
15. Kolektívne vyjednávanie o tvorbe miezd je v roku 2008 zvlášť dôležité. Pokračujúci hospodársky rast v roku 2008 bude závisieť od oživenia spotreby domácností; ale prudký vzostup cien surovín zase raz výrazne uberá z nákupnej sily.
16. V tejto záležitosti EOK podotýka, že tento prudký vzostup, ako sa zdá, je určovaný viac finančnými špekuláciami než nejakým skutočným napätím medzi globálnou ponukou a dopytom. Je podozrivé, že od leta 2007 a od “sub-prime - neprvotnej” finančnej krízy ceny surovín a ceny potravín začali rýchlo letieť nahor. Medzinárodný špekulatívny kapitál, keď stratil dôveru v tradičné investície v rámci krajín OECD, jasne presunul svoje investície, pričom špekuloval so zvyšovaním cien surovín. Napríklad je nanajvýš čudné, že cena ropy by sa zvyšovala, keď v tom istom čase je rozpätie medzi globálnou ponukou a globálnym dopytom údajne v roku 2008 nastavené na zvyšovanie.
17. Dovoľte nám k tomu dodať, že v niektorých krajinách vlády zamýšľajú pokračovať s “internou devalváciou”, čo je menej známym prvkom vo “flexikurite” (flexibilite a bezpečnosti) dánskeho štýlu. Zvyšovaním DPH a znižovaním poplatkov zamestnávateľov za prácu je výsledkom nominálna redukcia (namiesto zmiernenia) mzdového fondu v prospech zamestnávateľa okrem toho časť tejto operácia financujú vývozcovia z ďalších (európskych) krajín.
18. Zoči-voči týmto úlohám EOK vyzýva odborárskych vyjednávačov v Európe, aby požadovali najvyšší možný nárast kúpnej sily. Vzhľadom na cenu surovín je EOK nútená pozrieť sa na to, prečo by mali byť mzdy jedinou uspôsobovacou premennou a iba pracujúci by mali doplácať kvôli inflačným finančným špekuláciám. Tu je potrebné zaviesť opätovnú reguláciu finančných trhov na dosiahnutie produktívneho a nešpekulatívneho využitia vytvorenej hotovosti v spojení so stratégiami na zdanenie ziskov zo špekulácií, ak sa nechceme ako zvyčajne uchyľovať k ešte nadmernejšiemu zmierňovaniu miezd. Ak dôjde k internej devalvácii, EOK žiada vyjednávačov, aby netrpeli túto operáciu, ale aby sa usilovali dosiahnuť doplnkové zvýšenie miezd na vykompenzovanie efektu na spotrebiteľské ceny.
19. Z praktickejšieho hľadiska EOK súri odborárskych vyjednávačov, aby sa opierali viac než v minulosti o formulu vedúcu zvýšenia miezd vo svetle celkovej inflácie a štrukturálnej produktivity.
III.b. Príprava kampane o mzdách
20. Kampaň predstavuje realizáciu vyhlásenia “Do ofenzívy za plat: Za rovnosť”. Musí sa viesť v oblasti rovnakých platov, minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania. Bude potrebná rámcová kampaň na európskej úrovni a EOK musí poskytovať podporu akejkoľvek všetkým kampaniam, aké sa môžu organizovať na celoštátnej úrovni.
21. Rámec kampane bude zameraný hlavne na európske inštitúcie, médiá, zamestnancov, zamestnávateľov a verejnú mienku, pričom sa vypichnú hlavné odkazy, ktoré sú čo najjednoduchšie a najpriamejšie. Schôdze Koordinačného výboru pre kolektívne vyjednávanie dňa12. novembra a podvýboru dňa 13. novembra predebatovali a vybrali odkazy popísané v bodoch odsekov 6 a 7.
22. Kampaň, ktorú chceme spustiť, musí mať ambíciu osloviť všetkých pracujúcich ľudí. Musí požadovať právo na spravodlivé platy pre všetkých a musí čerpať inšpiráciu zo zásady, ktorú EOK opakuje na každom zjazde: “rovnaká pláca za rovnakú prácu”. Podľa nášho názoru to znamená, že všetky zárobkovo činné osoby sú oprávnené na plat zodpovedajúci ich kvalifikácii a profesionalite; že majú právo na vzdelávanie a vyučenie, aby si zaistili bezpečnosť svojej kariéry a aby mohli byť na pracovnom trhu skôr hráčmi než obeťami. Obhajujeme zásadu, že spravodlivá pláca a kvalitná práca sú činitele prispievajúce ku konkurencieschopnosti Európskej únie vo svetovej ekonomike.
23. V tomto ohľade by sme chceli viesť kampaň proti nerovnostiam: za právo pracujúcich žien na rovnaký plat nielen v kvantitatívnom ale aj kvalitatívnom zmysle; právo na správnu klasifikáciu pri práci, právo na rovnosť príležitostí na vzdelávanie a vyučenie, právo zladiť pracovný a rodinný život a právo rozvíjať si kariéru.
24. Kampaň proti nerovnosti znamená aj plošnú európsku kampaň proti nízkym mzdám a platom, proti nenáležitým platom a chudobe, ktoré sa každodenne šíria, a proti mzdovému dumpingu.
25. Kroky EOK: kampaň EOK sa musí tesne koordinovať s iniciatívami a rozhodnutiami, o ktorých členské organizácie rozhodnú, že sa uskutočnia na celoštátnej úrovni. Na umožnenie takejto koordinácie sme ustanovili riadiacu skupinu na ústrednej úrovni, ktorá pozostáva zo sekretariátu, tlačových oddelení a Európskeho odborového inštitútu vzdelávania a výskumu (ETUI-REHS) a podvýboru Koordinačného výboru pre kolektívne vyjednávanie (zatiaľ sa skladá z 23 členov, ktorí požiadali o účasť) so zodpovednosťou za monitorovanie všetkých rozmanitých fáza praktického usporiadania kampane, pričom vyvíja a riadi spoločný a koordinovaný program iniciatív na rozličných úrovniach. Podvýbor má za úlohu aj skúmať spoločné kritériá pre mzdy a platy a pre minimálne mzdy.
26. V tomto koordinovanom rámci je EOK pripravená podporovať: odborárske kampane za minimálne mzdy v krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, kde sa to pokladá za nutné; kampane pod vedením odborov na presadzovanie zvýšenia jestvujúcich minimálnych miezd, ako je to v niekoľkých stredo- a východoeurópskych krajinách, napríklad kampaň uskutočňovaná bulharskými odbormi; iniciatívy požadujúce efektívnejšie rozdelenie nárastov produktivity a politiky zdaňovania, ktorá sa zameriava na znižovanie daní najnižších miezd a platov. EOK bude stáť aj pri členských organizáciách, ktoré sa mobilizujú na obranu kúpnej sily, ako to bolo v nedávnom prípade v slovinských odboroch.
27. Úvodná správa o vývoji kampane sa predloží Výkonnému výboru počas prvej polovice roku 2008 a Európska konferencia o kvalite práce sa už naplánovala na 28. a 29. februára budúceho roku. Druhá konferencia o platoch sa bude konať na jeseň roku 2008.
III. Cezhraničná spolupráca
28. Akčný plán schválený zjazdom oslabil význam politickej iniciatívy vyvinutej na povzbudenie a podporu všetkých iniciatív na spoluprácu na cezhraničnej úrovni a na rozšírenie iniciatívy spolupracovať “v oblastiach, kde sú hospodárske, územné, menové a sociálne podmienky podobné (konkrétne v krajinách eurozóny)”.
29. Na základe tohto mandátu Koordinačný výbor IRTUC dňa 6. 11. 2007preverovali a predebatovávali túto záležitosť a rozhodli sa na základe IRTUCu, čo ich vyzdvihlo do popredia, aby spustili túto aktivitu so 7 IRTCami:
1. Friuli-Benátky-Giulia/Slovinsko
2. Andalúzia/Algarve
3. Lombardia/Těšín/Piemonte
4. Viadrina (Berlín-Brandenburg/Lubuskie)
5. Friuli-Benátky-Giulia/Veneto/Juhozápadné Chorvátsko
6. Labe-Neisse (Nemecko-Poľsko-Česká republika)
7. Galícia/Severné Portugalsko.
30. V tejto prvej skupine IRTUkov bude EOK podporovať spoluprácu, ktorá by mohla priniesť efektívnejšie výmeny informácií, zlepšiť spoluprácu medzi odbormi, výber a rozširovanie dobrých praktík a skúseností pri rešpektovaní rôznych systémov kolektívneho vyjednávania.
31. Vzhľadom na eurozónu sa prvý seminár poskytujúci výmenu názorov a cesty iniciatív pre jednotlivcov naplánoval na 18. a 19. februára 2008.
III.d. Nadnárodné dohody
32. Komisia signalizovala spustenie komunikácie na danú tému pred koncom roka.
33. Komunikácia by sa mala štrukturovať okolo troch zásad:
1) Mala by to byť “stavová komunikácia” zoči-voči iniciatívam vedeným až potiaľ (expertný panel, správa o dohodách, dva semináre pod vedením Komisie počas roku 2006 na preskúmanie rozličných aspektov tejto problematiky).
2) Keď ide o stavovú komunikáciu, neusiluje sa o otvorenie fázy formálnych konzultácií sociálnych partnerov, pretože v tomto štádiu si Komisia nenárokuje na vyvodenie legislatívnych konzekvencií.
3) Ciele, ktoré by sa mali navrhnúť, budú užšie, konkrétne:
I. Za implementovanie činností zameraných na zlepšovanie výmeny informácií a poznatkov. V tomto kontexte Komisia zriadi webovú stránku na zbieranie a analyzovanie textov, pričom bude anticipovať prípravu návodu na danú tému.
II. Povzbudenie iniciatív zo strany sociálnych partnerov na konfederálnej a odvetvovej úrovni.
III. Viesť navrhnuté iniciatívy v rámci kontextu vývoja procesu, vybudovať širší konsenzus, aby vyústil do výberu kritérií schopných poskytnúť tejto téme európsky referenčný rámec.
34. Z našej strany pri sledovaní textu schváleného na danú tému na zjazde, pokiaľ ide o metodiku, na nás zapôsobila skutočnosť, že Komisia sa rozhodla oživiť iniciatívu ohľadne Komunikácie, pretože nám dovoľuje nechať otvorenú otázku opätovne skúsiť iniciatívu Obchodná Európa, čo doteraz bolo v silnom kontraste s danou témou, a primäť zapojiť sa ďalšie európske inštitúcie (EP, EESC, Radu regiónov atď.), ktorým sa bude komunikácia adresovať. Význam pre našu stranu venovať maximálnu pozornosť tejto problematike potvrdili najnovšie údaje, ktoré zozbierala Komisia.
35. Počet nadnárodných dohôd sa zvýšil z 92 (2005) na 147 (2007). V súlade s tým má tento trend a dynamika veľkú silu. Dve tretiny týchto textov majú výlučne európsky rozmer a súvisia so všetkými najväčšími európskymi viacnárodnými skupinami.
36. Následne problém objasňovania, ktorí činitelia majú reprezentatívny charakter, aby poskytli mandát rokovaniam a podpisové právo, zostáva nevyriešený a treba ho súrne vyriešiť ako definíciu jasných postupov pri implementovaní podpísaných textov.
37. Zjavne všetky texty nemajú rovnaké postavenie. Niektoré sa obmedzujú na podpis deklarácií princípu, kým iné oproti tomu sa týkajú priamo reštrukturalizačných a relokačných procesov.
38. V tejto súvislosti objasnenie postupov na uplatňovanie dohôd sa stáva pálčivým problémom: takým, ktorý federácie potrebujú vyriešiť podľa jednotlivých prípadov bez referenčného rámca.
39. Následne EOK vyzýva Komisiu, aby po spustení komunikácie vytvorila “stále miesto”, čím by sa umožnilo pokračovanie debaty na tejto úrovni radšej priamo so sociálnymi partnermi než s expertmi tak, aby sa zorganizovalo trvalé monitorovanie podpísaných textov a možnosť preverovať najcharakteristickejších všeobecných bodov, ktoré sa vynárajú z dohôd.
40. EOK bude postupne informovať EC, ako sa bude táto otázka vyvíjať.
III.e. Zlepšovanie výmeny informácií
41. Pri realizácii rezolúcie z roku 2006 EOK začala uverejňovať buletíny o kolektívnom vyjednávaní s úmyslom zvyšovať výmenu dobrých vyjednávacích praktík a organizovať výmenu informácií v “reálnom čase”. EOK s finančnou podporou Inštitútu plánuje zintenzívniť túto prácu, keď chce priviesť tím výskumníkov holandského projektu “mzdových ukazovateľov” na Amsterdamskej univerzite. Tento tím bude predkladať EOK mesačný prehľad o najnovších trendoch v kolektívnom vyjednávaní v celej Európe.
26.02.2008
Copyright © 2009 Datex, s.r.o.






