16.12.2011 Zabúdať je síce ľudské, len aby nebolo osudné
Zabúdať je vraj ľudské. Nič proti tomu. Pokiaľ sa nestane veľká škoda alebo "nezakýve" ľudským osudom, možno to pochopiť. Slovač však "pestuje" zábudlivosť ako národný šport. Zvlášť v súvislosti s politikou a pánskym huncútstvom volených zástupcov, ktorí pospolitý voličský ľud už neraz "ogabal" a namiesto pekných predvolebných medových motúzikov im prevetral vrecká i peňaženky, len aby udržal kvalitu života - svoju, v poslaneckých laviciach, na zaujímavých postoch exekutívy, či v lukratívnych organizáciách... Niektorým politikom nevedel prostý ľud na meno prísť, a čuduj sa svete, prešlo pár rôčkov, či mesiacov - a už si nepamätajú, čo kto za pestvá stváral. Ako sa hovorí, zíde z očí, zíde z mysle. No horšie je, že niekedy stačí len pár týždňov, či mesiacov a vďaka (aj) masírovaniu alebo zastieracím manévrom médií, pravdaže pod niečou taktovkou, a už zabudne na to, čo mal pred nosom...
Tak sa môže stať, že občania, zamestnanci zabudnú napríklad, koľko dní vládla na Slovensku pravicovoliberálna vláda zostavená z ministrov SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd (napomôžeme - 460 dní). Nemali by však zabudnúť, že na pracoviskách stratili sociálne istoty, že sa výrazne znížila ochrana v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a zdravia pri práci, že schválením novely Zákonníka práce ich môže zamestnávateľ flexibilne, t.j. ihne´d bez prekážok a zdôvodnenia vyhodiť zo zamestnania. Pravdaže, kvôli efektívnemu (zo svojho hľadiska) hospodáreniu... Na bližšie nešpecifikovaných súkromných televíznych kanáloch dávajú stupidity, nad ktorými musia ozajstní farmári, ktorí poctivo pracujú a nemajú si čas hľadať ženu, krútiť neveriacky hlavami a tak nečudo, že občania v tejto stoke zabudnú napríklad na to, že od začiatku tohto roka prišlo v dôsledku vládneho "úsporného balíčka" 2 071 743 rodín o minimálne 500 eur ročne z rodinných rozpočtoch. Zásluhou naťahovačiek vlády so zástupcami Lekárskeho odborového združenia a najmä vyprázdneným nemocniciam mohla slovenská verejnosť na vlastnej koži pocítiť kolaps zdravotníctva, ten v školstve však už vybledol, tak ako aj antisociálny návrh daňovo- odvodovej reformy, ktorý takmer zlikvidoval štandardy sociálneho a zdravotného zabezpečenia všetkých vrstiev občanov a ktorý ostal, našťastie, pre bránami parlamentu po tom, čo sa pravicovoliberálna vláda porúčala...
Zabúdaj, zabúdaj, spieva sa v jednej slovenskej pesničke. Mali by sme ju vylúčiť z nášho repertoára a stavať na tom, kto praktickými krokmi v Národnej rade SR presadzoval zachovanie sociálneho štátu istôt pre zamestnancov, odborárov, pre bežných ľudí na Slovensku. Bolo by dobré si pripomenúť, a stále pripomínať, kto aké zákony "v mene ľudí" predkladal a kto ako za zákonník práce, za zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, za sociálne zákony v parlamente hlasoval. To je pesnička, ktorú dosluhujúca vládna koalícia nerada počúva, zamestnanci a občania by si ju však mali nôtiť a pripomínať neustále a najmä vo chvíli, keď budú hádzať do volebnej urny lístok so zástupcom, ktorý by mal v slovenskom parlamente a vládnom kabinete realizovať jeho záujmy a predstavy po budúcoročných marcových voľbách.
Otto Ewiak
poradca KOZ SR






