Užitočné odkazy :

(Pravda, Soňa Pacherová , 8.6.2011)

Chudobných ľudí na Slovensku pribúda. Z dávok a príspevkov v hmotnej núdzi žil vlani už zhruba každý trinásty občan. Počet poberateľov týchto dávok v roku 2010 narástol o takmer 25-tisíc, vrátane spoločne posudzovaných príslušníkov domácností sa ich počet vyšplhal až na 373-tisíc.
Kým predvlani štát sociálne dávky vyplácal každý mesiac v priemere asi 165-tisíc ľuďom, vlani ich už bolo necelých 190-tisíc, čo zodpovedá percentuálnemu nárastu o 15,14 percenta. Celkový priemerný počet občanov v hmotnej núdzi medziročne vzrástol o 8-tisíc osôb, resp. 2,73 percenta. Nepriaznivý trend pokračuje aj v tomto roku, v apríli počet sociálne odkázaných už prekročil hranicu 190-tisíc.

Podľa Správy o sociálnej situácii obyvateľstva, ktorú má dnes prerokovať vláda, je dôvodom veľkého počtu ľudí v sociálnej sieti vysoká nezamestnanosť. Väčšina ľudí, ktorí vlani začali byť odkázaní na pomoc štátu, je totiž v evidencii úradu práce.
"Na náraste počtu poberateľov dávok má rastúca nezamestnanosť naozaj rozhodujúci podiel. Predovšetkým tá dlhodobá, ktorá súvisí s hospodárskou krízou," tvrdí sociologička Magdaléna Piscová. Pripomína, že najviac ľudí stratilo prácu v období, keď bola kríza najsilnejšia. No do skupiny dlhodobo nezamestnaných a zväčša aj odkázaných na dávky padli až po roku, čo sa teda najviac odrazilo v minuloročnej štatistike, hoci kríza už v roku 2010 odznievala. Podľa Piscovej sa situácia zlepší až vtedy, keď sa podarí oživiť pracovný trh a zapojiť do práce aj problémové skupiny.

Zo správy však vyplýva, že viac než polovica ľudí, ktorí sa dostali do evidencie nezamestnaných, sú bez kvalifikácie. "To im značne sťaží uplatnenie na trhu práce," pripomína hovorca Konfederácie odborových zväzov Otto Ewiak. Najviac odkázaných na pomoc štátu žije v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, najmenej tradične v Bratislavskom. V porovnaní s rokom 2009 sa vlani prejavil nárast počtu poberateľov vo všetkých štruktúrovaných skupinách obyvateľstva. Najviac pribudlo poberateľov jednotlivcov, najmenej bezdetných dvojíc.
"Najvyšší nárast poberateľov jednotlivcov má dva dôvody. Jednak ide o osamelých dôchodcov, ktorým Sociálna poisťovňa vypočítala nízke penzie a bolo im ich treba dorovnať dávkami. A jednak v tom vidím benevolenciu úradov práce, ktoré každú osobu nad 25 rokov automaticky považujú za jednotlivca, aj v prípade, že naďalej žije v spoločnej domácnosti s rodičmi či inými príbuznými," zdôvodňuje Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.
Na dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nej štát vlani vynaložil vyše 283 miliónov eur, čo bolo oproti predvlaňajšku asi o 50 miliónov viac. Priemerná výška mesačnej dávky dosiahla minulý rok sumu 124,28 eura.
Z celkového počtu osôb evidovaných v systéme pomoci v hmotnej núdzi bolo 50,28 percenta mužov a 49,72 percenta žien. Vo všetkých vekových skupinách počtom dominujú muži. Výnimkou je iba skupina 60- a viacročných, kde je takmer trikrát viac odkázaných žien oproti mužom. Podľa Páleníka sa najmä tu ukazuje, že po odchode do dôchodku sú na tom oveľa horšie ženy, ktoré po celý život robili za nižšie mzdy, z čoho im plynú aj dôchodky pod hranicou životného minima, ktoré je určujúcou hranicou nároku na dávky.
Dávky v hmotnej núdzi (v eurách, platné od 1. 9. 2009)

60,50 - jednotlivec
115,10 - jednotlivec s 1 až 4 deťmi
168,20 - jednotlivec s viac ako 4 deťmi
105,20 - dvojica bez detí
157,60 - dvojica s 1 až 4 deťmi
212,30 - dvojica s viac ako 4 deťmi
Príspevky k dávke v hmotnej núdzi (v eurách, platné od 1. 9. 2009)

2 - na zdravotnú starostlivosť
63,07 - aktivačný príspevok
63,07 - ochranný príspevok
55,80 - jednotlivec príspevok na bývanie
89,20 - rodina príspevok na bývanie