power by webindex.sk
Vlajka
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky

Informačný spravodajca KOZ SR

Kancelária KOZ SR
Odborárske námestie 3
815 70 Bratislava
Slovenská republika
Tel.: +421 2 502 39 103
Fax: +421 2 554 23 303

[- Zväčšiť mapu -]

 počet prístupov: 983575

O čo ide v novom Zákonníku práce

(Pravda, 4.11.2010, Vladimír Mojš, viceprezident KOZ SR)




Odbory považujú Zákonník práce za základný právny nástroj na úpravu právneho postavenia zamestnancov vo vzťahoch k zamestnávateľovi a na jeho zlepšenie navrhujú tieto úpravy: V prvom rade chceme zabrániť obchádzaniu Zákonníka práce a bezbrehému vytváraniu tzv. nútených živností na také práce, ktoré majú charakter závislej činnosti. Prínosom návrhu je odstránenie možnosti donucovať zamestnancov, aby svoju prácu vykonávali ako živnostníci bez pracovnoprávnej ochrany.
Ďalej navrhujeme zrušiť inštitút Dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Navrhovaná zmena umožní zamestnávať zamestnancov výlučne v rámci pracovného pomeru, a to na plný úväzok alebo na kratší pracovný čas. Súčasne sa tým do verejného rozpočtu zabezpečia príjmy z odvodov, ktoré sa na pracovnoprávny pomer viažu.
Napokon chceme presadiť zníženie hranice ustanoveného týždenného pracovného času a skrátiť rozsah práce nadčas, ktorú možno zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť. Zmeny v rámci tohto právneho inštitútu by mohli pozitívne ovplyvniť vývoj zamestnanosti.
Nádenníci 21. storočia?
Čo sa týka návrhov zamestnávateľov, tie vôbec nesledujú zvýšenie zamestnanosti, a preto k nim máme zásadné výhrady. Doterajšia prax v SR plne potvrdila, že Zákonník práce musí upravovať minimálne, prípadne maximálne limity týkajúce sa zamestnania a pracovných podmienok zamestnancov. Ak by to tak nebolo, zamestnanci by sa pod tlakom zamestnávateľov mohli ľahko ocitnúť vo svojich právach na úrovni 19. storočia.
Dokazuje to súčasný tlak zamestnávateľov na zmenu limitu a rozvrhnutia pracovného času, podmienok na poskytnutie denného odpočinku a odpočinku v týždni, ako aj návrhy zamestnávateľov na zvýšenie limitov na výkon nadčasovej práce.
Slovenský zamestnanec by sa mohol ľahko dostať do pozície porovnateľnej s nádenníkom, ak by pripravovaná novela Zákonníka práce zohľadnila aj ďalšie požiadavky zamestnávateľov, najmä tie, ktoré sa týkajú predĺženia skúšobnej lehoty, možnosti reťazenia pracovného pomeru na určitú dobu, skracovania výpovednej lehoty, podmienok stanovených pre prípady hromadného prepúšťania a podobne.
Kolektívne vyjednávanie
Na druhej strane, odbory súhlasia s tézou, ktorú vo svojom návrhu vyjadrila RÚZ, že inštitút kolektívneho vyjednávania musí byť posilnený. Diskutabilné je však vyjadrenie zamestnávateľov, že kolektívne vyjednávanie nepatrí do Zákonníka práce. Bolo by to možné akceptovať, ak by si všetci zamestnávatelia v SR ctili právny inštitút kolektívneho vyjednávania a pristupovali k nemu tak, ako je to v iných vyspelých štátoch EÚ.
Žiaľ, skúsenosti potvrdzujú, že zamestnávatelia odmietajú kolektívne vyjednávať, rôznymi obštrukciami pri vyjednávaní spôsobujú, že kolektívnu zmluvu nemožno uzavrieť vôbec, alebo ju uzavrú po niekoľkomesačnom kolektívnom vyjednávaní. Okrem toho mnohí zamestnávatelia bránia zamestnancom, aby si vytvorili odborovú organizáciu, ktorá ako jediný zástupca zamestnancov môže uzatvoriť kolektívnu zmluvu so zamestnávateľom. Aj pre takýchto zamestnávateľov a ich zamestnancov je existencia Zákonníka práce nutnosťou.
O čo ide zamestnávateľom
Už z týchto niekoľkých námetov zamestnávateľov jasne vidieť, že ich požiadavky na novelizáciu Zákonníka práce nesledujú základný cieľ, teda zvýšenie zamestnanosti a podporu tvorby nových pracovných miest. Návrhy zamestnávateľov odhaľujú záujmové kontúry, za ktorými sa skrývajú dva ciele. Prvým je zníženie nákladov zamestnávateľa a maximalizovanie ziskov a druhým je snaha zamestnávateľov okresať právnu ochranu zamestnancov a dostať ich do pozície pracovnej sily, ktorá bude vďačná, ak jej zamestnávateľ umožní pracovať za podmienok, ktoré s ňou "slobodne dohodne". Aby sa odstránili prekážky, ktoré v súčasnosti bránia uplatňovaniu svojvôle zamestnávateľov, poukazuje sa na silné právomoci či dokonca privilégiá odborov. Nie je preto prekvapením požiadavka, aby zamestnávateľ nemusel rokovať o dôležitých právnych inštitútoch s odbormi, ktoré sú zástupcami zamestnancov, ale aby mohol uzatvárať rôzne dohody priamo so zamestnancom, ktorý je pre neho podstatne slabším partnerom ako odbory, ktoré majú svoju tradíciu a požívajú ochranu na základe medzinárodných dokumentov.



























Copyright © 2009 Datex, s.r.o.