Užitočné odkazy :

Predložená správa je založená na zdrojoch údajov získaných predovšetkým z rezortných štatistických zisťovaní. Veľmi podrobne hodnotí vývoj jednotlivých oblastí sociálnej sféry v I. polroku 2003 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2002.
Hrubý domáci produkt /HDP/ v stálych cenách vzrástol v I. polroku 2003 oproti I. polroku 1998 o 24,3% a v bežných cenách tento nárast predstavoval 62,2%. Tempo rastu HDP v stálych cenách za hodnotené obdobie v priemere predstavovalo 4,9%. Pretrvávajúci vysoký rast HDP v bežných cenách je trvale ovplyvňovaný najmä rastom cien vo všetkých oblastiach a nie vyššou produktivitou a kvalitnejšou výrobou a znižovaním nákladov.
V I. polroku dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu /HDP/ podľa predbežného odhadu ŠÚ SR 564 mld. Sk. V porovnaní s I. polrokom minulého roku bol /HDP/ vyšší reálne o 3,9% /rovnako ako v I. polroku 2002/ V bežných cenách sa zvýšil o 9%.
V II. štvrťroku 2003 sa vytvoril HDP v objeme 295,6 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku sa reálne zvýšil o 3,8% /v bežných cenách o 8,4%/. Tempo rastu bolo 0,3 percentuálneho bodu /p.b./ pomalšie ako v I. štvrťroku /o 0,2 p.b. pomalšie ako v II. štvrťroku 2002.
Z hľadiska spotreby prírastok hrubého domáceho produktu súvisel výlučne s vyšším zahraničným dopytom o 24,1%. Domáci dopyt klesol o 1,2% /naposledy bol medziročne nižší v III. štvrťroku 2000/. Z hlavných zložiek domáceho dopytu sa znížila konečná spotreba domácností /o 0,2%/, pokračoval pokles tvorby hrubého fixného kapitálu /o 0,4%/ a nižšia bola aj konečná spotreba verejnej správy /o 1,2%/.
Miera inflácie za I. polrok 2003 dosiahla v priemere úroveň 7,7%, čím sa zvýšila oproti I. polroku 2002 o 3,8 % a zvýšila sa aj oproti I. polroku 1998 o 0,3%. Nárast je spôsobený tým, že začiatkom roku 2003 boli prijaté razantné opatrenia, ktoré sa týkali zvýšenia predovšetkým v energetike a je predpoklad, že tento trend bude pokračovať aj v najbližšom období.
Spotrebiteľské ceny vzrástli za hodnotené obdobie o 48,8%. Saldo zahraničného rozpočtu ku koncu I. polroka 2003 predstavovalo schodok 27,6 mld. Sk, čo je oproti I. polroku 2002 zvýšenie o 2,9 mld. Sk. Pasívne saldo zahraničného obchodu za hodnotené obdobie dosiahlo úroveň 9,7 mld. Sk.
Novela č. 678/2002 Z. z. NR SR, ktorou sa novelizoval zákon č. 387/1996 Z. z. NR SR o zamestnanosti znamenala kodifikáciu niektorých praktík overovaných už v roku 2002 / náhrada cestovných výdavkov, spolupráca obce pri riešení problémov nezamestnanosti občanov obce, ... / a zbyrokratizovanie vzťahu evidovaného nezamestnaného a NÚP /frekvencia návštev NÚP.../.
V oblasti vývoja ekonomicky aktívneho obyvateľstva nedošlo k žiadnym výraznejším pozitívnym zmenám /zmeny v desatinách %/. Zvyšovanie podielu a absolútneho počtu zamestnaných osôb v súkromnom sektore je často krát prejavom posledného núdzového riešenia zložitej situácie evidovaných nezamestnaných.
Pokles počtu zamestnancov verejného sektora je výrazom nepriaznivej ekonomickej situácie v tomto sektore a jedna forma riešenia problémov ŠR. Táto pretrvávajúca tendencia však spôsobuje priamy pokles kvality týchto služieb a vytvára predpoklady pre korupciu.
Pokles nezamestnanosti nemožno hodnotiť ani k 30. 6. 2003 pozitívne ako dôsledok rastu zamestnanosti na novovytvorených pracovných miestach, lebo z hľadiska štruktúry odtoku evidovaných nezamestnaných pri medziročnom hodnotení je vidno, že zatiaľ čo pokles umiestnených nezamestnaných cez NÚP poklesol o 4392, vyradených inak vzrástol o 6 084 a sankčne vyradených dokonca až o 18 730 nezamestnaných. Je to dôsledok administratívno-byrokratického prístupu k riešenia problému nezamestnanosti.
Uvedená správa nehodnotí ani dôsledok realizovaných hromadných prepúšťaní v období I. polroka 2003, ktoré pokračovali zvýšenou intenzitou. Dotkli sa o 81 podnikov viac ako vlani a prácu stratilo 8457 zamestnancov týchto podnikov, čo je o 35,8 % viac ako vlani. Preto nemožno súhlasiť s konštatovaní, že výrazné znižovanie nezamestnanosti bolo sprevádzané priaznivým vývojom zamestnanosti, miernym zlepšovaním situácie na trhu práce a hlavne intenzívnejšou spoluprácou evidovaných nezamestnaných s NÚP. V nezamestnanosti SR naďalej pretrvávajú dlhodobé problémy súvisiace so zamestnaním vybraných najmä tzv. rizikových skupín, dlhodobo evidovaných nezamestnaných, kde dokonca sa minimalizuje aj financovanie aj verejno-prospešných prác prostriedku na zachovanie či obnovenie si ich pracovných návykov.
Ostatné ukazovatele vývoja nezamestnanosti len odrážajú súčasnú situáciu na trhu, keď sa nerieši tvorba vhodných pracovných miest na výraznejšie zníženie nezamestnanosti mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov, medziregionálnej diferencie v nezamestnanosti a opatrenia na posilnenie územnej mobility sú zatiaľ v prijatej podobe málo, resp, neúčinné.
Vzhľadom na charakter prijatých opatrení považujeme aj pokles počtu poberateľov a počtu evidovaných nezamestnaných za dočasný efekt a v ďalšom období predpokladáme ich nárast.
Správa nehodnotí štruktúru novovznikajúcich pracovných miest z hľadiska ich kvalifikačnej náročnosti napr. z hľadiska nárast počtov a podielu voľných pracovných miest v sofistikovaných výrobách a tým aj zamestnanosti na nich/ .
Za negatívum hodnotíme aj to, že vzrástla priemerná výška podpory v nezamestnanosti. Je len samozrejmé, že vzhľadom na vyššie uvedené muselo dôjsť k zlepšeniu pomeru vynaložených finančných prostriedkov na aktívnu a pasívnu politiku trhu práce.
Priemerný počet zamestnaných v hospodárstve SR v I. polroku 2003 bol 2150,5 tis. osôb a oproti I. polroku 1998 poklesol o 0,6% t.j. 12,3 tis. osôb. Priemerný disponibilný počet evidovaných nezamestnaných stúpol za hodnotené obdobie o 57,2% t.j. o 169,2 tis. osôb a priemerná miera nezamestnanosti z disponibilného počtu nezamestnaných za I. polrok 2003 dosiahla 17,7%, čím sa zvýšila oproti I. polroku 1998 o 5,8%. V I. polroku 2003 poklesol počet nezamestnaných osôb poberajúcich podporu v nezamestnanosti oproti I. polroku 1998 o 30485.

- čisté reálne príjmy na jedného člena a mesiac v domácnosti celkom v I. polroku 2003 poklesli oproti I. polroku 2002 o 0,6% a oproti rovnakému obdobiu roka 1998 zaostávajú o 3,6%, priemerné starobné dôchodky v I. polroku 2003 reálne poklesli oproti I. polroku 2002 o 2,6% a oproti I. polroku 1998 poklesli o 8,3%, priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v I. polroku 2003 reálne poklesla o 1,4% a oproti rovnakému obdobiu roku 1998 taktiež poklesla v reálnom vyjadrení o 3,2%. Ku zhoršeniu týchto ukazovateľov oproti predchádzajúcemu obdobiu /I. polrok 2002/ prišlo z toho dôvodu, že miera inflácie za I. polrok 2002 sa zvýšila oproti I. polroku 2002 o 3,8%,
- nepriaznivý vývoj je zaznamenaný v ukazovateli "Počet dní pracovnej neschopnosti na jeden prípad pre pracovný úraz" kde sa zvýšil za hodnotené obdobie o 1,1% oproti rovnakému obdobiu minulého roka,
- priemerný mesačný počet poberateľov dávky sociálnej pomoci /DSP/ predstavoval 289519 poberateľov a poklesol oproti I. polroku 2002 o 40148 poberateľov, čo predstavuje 12,2%, priemernú výšku mesačnej DSP poklesla na 2605 Sk, t.j. oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 376 Sk, k poklesu prišlo predovšetkým administratívnymi opatreniami.

Na všetky dávky štátnej sociálnej podpory bolo v 1. polroku 2003 vyplatených 7 354 mld. Sk, na čom sa podieľali predovšetkým prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti, a to sumou 4 589,8 mil. Sk, ktorá bola vyplatená na 1 375 tis. nezaopatrených detí. Priemerný počet poberateľov dávky sociálnej pomoci bol 289 tis. a na tieto dávky boli vynaložené 4,5 mld. Sk. Počet poberateľov dávok sociálnej pomoci klesol oproti roku 2002 o 12,2 %. Aj dávka poklesla o 12,6 %. V 1. polroku 2003 dosiahol podiel osôb v hmotnej núdzi na celkovom obyvateľstve 10,4 %. Na dávky sociálnej starostlivosti a kompenzačné dávky pre zdravotne postihnutých a starých občanov dosiahli 2 368 mil. Sk a boli vyplatené 202 tis. občanom.

Dôchodkové zabezpečenie
Sociálna poisťovňa vyplatila v 1. Polroku 2003 1 449 321 dôchodkov v sume 41 579 mil. Sk, čo je 63 % nárast. V roku 2002 boli zvýšené všetky dôchodky o 6 % a medziročný nárast hodnoty starobných a invalidných dôchodkov dosiahol 5,5 %. Priemerný starobný dôchodok dosiahol 6 120 Sk, čo je 45 % z priemernej mzdy, a invalidný dôchodok 5 648 Sk. Starobných dôchodkov bolo vyplácaných 805 tis. a invalidných spolu 300 tis. Vdovské a vdovecké dôchodky spolu boli vyplatené 305 tis. osobám a vyplatená suma predstavovala 4 660 mil. Sk. Sociálnych dôchodkov bolo vyplácaných 5 087 v celkovom objeme 123 mil. Sk.

Doplnkové dôchodkové poistenie
V DDP je zapojených 554 tis. poistencov. Celkový počet vyplatených dávok je 68 665 v sume 1 218 tis. Sk.

Nemocenské poistenie
Výdavky na nemocenské dávky boli v 1. Polroku 2003 4 659 mil. Sk, takmer 84 % z toho boli výdavky na nemocenské.

Štátna sociálna podpora
Najvýznamnejšou dávkou štátnej sociálnej podpory sú prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti, na ktoré bola vynaložená suma 4 589,8 mil. Sk, ktorá bola vyplatená na 1 375 tis. nezaopatrených detí. Počet poberateľov PND vzrástol o 321 tis. čo bolo zapríčinené zmenou legislatívy a výplatou dávok všetkým nezaopatreným deťom bez rozdielu príjmu v rodine. Prídavok na dieťa sa vypláca vo výške 270 Sk, príspevok k PND sa vypláca vo výške určenej podľa príjmovej skupiny občanov a podľa veku dieťaťa.
Rodičovský príspevok - výška mesačnej dávky je 3 790 Sk, vyplácal sa 125 tis. poberateľom a vyplatených bolo 2 858 mil. Sk.
Príspevok na bývanie - výška príspevku je diferencovaná podľa počtu osôb užívajúcich byt a určuje sa koeficientom zaťaženosti podľa vývoja nákladov na bývanie. V 1. Polroku 2003 dosiahol počet poberateľov 61 058 osôb, čo je menej ako v r. 2002. Vyplatilo sa na tieto dávky 452,3 mil. Sk.
Príspevok pri narodení dieťaťa - je v priemere na jedno dieťa 3 110 Sk, poskytnutý bol 20 tis. občanom a spolu sa vyplatilo 75 996 mil. Sk.
Príspevok na pohreb - je 2 100 Sk, poskytnutý bol 26 299 občanom a náklady dosiahli sumu 55 489 mil. Sk.
Príspevky pestúnskej starostlivosti - jednorazový príspevok bol vyplatený 318 poberateľom, opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa bol vyplatený 2 089 poberateľom a odmena pestúna 2 486 poberateľom. Celkové náklady dosiahli v 1. Polroku 2003 7 354 mil. Sk mesačne.
Riešenie hmotnej núdze
Dávky v hmotnej núdzi sa poskytujú pri HN zo subjektívnych dôvodov 1 450 Sk na dospelú osobu (poberá 57 % poberateľov) a pri HN z objektívnych dôvodov na dospelú osobu 2 900 Sk, na zaopatrené dieťa 1 000 Sk, na nezaopatrené dieťa 1 600 Sk (poberá 43 % poberateľov). Maximálna výška všetkých dávok nemôže presiahnuť 10 500 Sk. Do príjmu pri dávkach sociálnej pomoci sa nezapočítava príspevok na bývanie. Počet poberateľov DSP bol 289 519 a vynaložilo sa 4,5 mld. Sk. Počet poberateľov dávok sociálnej pomoci klesol oproti roku 2002 o 12,2 %. Aj dávka poklesla o 12,6 %. V 1. polroku 2003 dosiahol podiel osôb v hmotnej núdzi na celkovom obyvateľstve 10,4 %. Najväčší počet dosiahli poberatelia na východe SR, Košice 18 %, Prešov 14,7, Banská Bystrica 13,8 %.
Účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov a starých občanov a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP a peňažný príspevok na opatrovanie. - Účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov a starých občanov - poberalo 60 tis. občanov a náklady boli 265 mil. Sk. Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP a peňažný príspevok na opatrovanie - poberalo 142 tis. občanov a náklady boli 2 103 mil. Sk. Priemerný počet poberateľov účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov a starých občanov a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP a peňažný príspevok na opatrovanie bol 202 tis. občanov, čo je nárast oproti r. 2002 o 8 327 občanov a náklady dosiahli 2 368 mil. Sk.
Návrh záverov a odporúčaní
KOZ SR berie správu na vedomie, konštatuje pretrvávanie nepriaznivej sociálnej situácie a žiada vládu SR a zamestnávateľov o vytvorenie podmienok na zlepšenie situácie v sociálnej sfére.

09.01.2008