Užitočné odkazy :

Východiskom pre formuláciu požiadaviek KOZ SR voči vláde SR je dlhodobo nepriaznivý vývoj v sociálno - ekonomickej oblasti, ktorým sa priebežne zaoberajú orgány KOZ SR a navrhujú opatrenia na jeho elimináciu. Sústavný rast spotrebiteľských cien a jeho pravidelná a dynamická akcelerácia prvé dva roky po zostavení každej novej vlády v rámci štvorročného obdobia medzi parlamentnými voľbami spôsobuje rast životných nákladov a pokles životnej úrovne prevažnej väčšiny zamestnancov a občanov Slovenska.

Od roku 1998 došlo k navýšeniu spotrebiteľských cien o "viac ako 50%". Opatrenia vlády aspoň na čiastočnú elimináciu negatívnych dopadov tohto dynamického cenového vývoja sú vždy nedostatočné a oneskorené. Vývoj nominálnych pracovných a sociálnych príjmov dlhodobo zaostáva za vývojom cien a životných nákladov. V dôsledku takéhoto vývoja došlo v roku 2002 oproti roku 1998 k poklesu čistých reálnych príjmov priemernej domácnosti o 2,5%. Tento nepriaznivý trend pokračuje aj v roku 2003.

Príčinu tohto stavu vidí KOZ SR v neschopnosti, ba až v odmietavom postoji vlády k výraznej dynamizácii rozvojových trendov v ekonomike SR a následné riešenie pravidelne sa vyskytujúcej ekonomickej nerovnováhy cez aplikáciu reštrikčných "balíčkov opatrení".
Na zmiernenie pretrvávajúcej nepriaznivej sociálnej situácie a zamedzeniu chudoby, žiada KOZ SR vládu SR o splnenie nasledovných požiadaviek :

1/ Ustanovenie výšky minimálnej mzdy v roku 2003 vo výške 50% priemernej mzdy t.j. 6760 Sk mesačne, v roku 2004 vo výške 55% a v roku 2005 vo výške 60% priemernej mzdy.

Podľa Ústavy SR majú zamestnanci právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Ak v roku 1991 predstavovala minimálna mzda 53,5 percenta priemernej mzdy v roku 2002 je to len 41,2 %. Pri zachovaní pôvodnej proporcie mala mať minimálna mzda v roku 2002 úroveň 7228 Sk. V roku 2002 bola minimálna mzda ustanovená vo výške 5570 Sk t.j. o 1658 Sk nižšia. Vzhľadom na rast spotrebiteľských cien jej reálna hodnota v hodnotenom období klesla o 37,8 percenta.
Takáto minimálna mzda pokrýva reprodukčné náklady zamestnanca a jeho rodiny na nižšej úrovni, preto je nespravodlivá. Ide najmenej o 8% /168 tis./ zamestnancov a ich rodín, ktorí len s problémami a za cenu nežiadúceho uskromňovania živia svoje rodiny a sú chudobní pracujúci.

Pomalé zvyšovanie minimálnej mzdy by znamenalo dlhodobú konzerváciu zaostalého postavenia SR nielen medzi krajinami EÚ ale aj krajinami V4, kde má SR najslabšiu pozíciu. Priemerná mzda v roku 2001 bola v Poľsku 466 Euro, v Maďarsku 447 Euro, v ČR 421 Euro a v SR len 274 Euro. Z tejto najnižšej priemernej mzdy je minimálna mzda v SR na najnižšej úrovni.

V roku 2001 predstavoval podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde v Poľsku 44,1 %, v Maďarsku 45,6%, v ČR 44,0 % a v SR len 40,8%.
Slovensko vstúpi v roku 2004 do EÚ, kde sa odporúča minimálna mzda vo výške 60% dosahovanej priemernej mzdy v rámci jednotlivých krajín. Doterajší vývoj minimálnej mzdy v SR značne zaostáva za EÚ, a aj celkový mzdový vývoj v SR voči priemeru EÚ je nedostatočný. Kým v tvorbe HDP na obyvateľa SR dosahuje cca polovicu priemeru EÚ, vo výške priemernej mzdy je to len 1/7 priemeru EÚ. Z tohto vidieť, že Slováci v priemere zarábajú reálne oveľa menej ako občania EÚ. Naviac po vstupe SR do EÚ dôjde ku zvýšeniu cenovej hladiny, čo je potrebné kompenzovať aj rastom pracovných príjmov zamestnancov.
Dňa 1. 10. 2003 predložila vláda SR na rokovanie tripartity 3. 10. 2003 návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení nariadenie vlády č. ... Z.z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, a ktorý obsahuje nový spôsob riešenia valorizácie minimálnej mzdy. Tento spočíva v tom, že netto minimálna mzda by mala tvoriť 50% netto priemernej mzdy dosiahnutej v NH, čo by od 1. 1. 2004 znamenalo ustanovenie minimálnej mzdy vo výške
6 210,- Sk. Rokovanie tripartity dňa 3. 10. 2003 sa však z dôvodu nedostatočnej účasti zástupcov vlády nekonalo.
Po prevedení výpočtov a dôkladnej úvahe KOZ SR vypracovala na rokovanie RHSD SR stanovisko, ktoré odmieta toto riešenie, pretože značne znevýhodňuje poberateľov minimálnej mzdy /i vývoj minimálnych taríf/ hlavne z dlhodobého hľadiska. Okrem toho, návrh vlády sa neopiera o platnú legislatívu, ale vyžaduje zásah do súčasného zákona o minimálnej mzde, čo je spojené s rizikom celkového útoku proti tomuto zákonu

Požiadavka KOZ SR nebola splnená

2/ Zachovanie súčasného systému odmeňovania zamestnancov verejného sektora založeného na tarifných triedach a na platových stupňoch, ako aj systému kolektívnych dohôd.

Výsledkom rokovaní za účasti zástupcov vlády SR a zástupcov KOZ SR a ZMOS je návrh zákona o výkone práce vo verejnom záujme a návrh zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré vláda SR predložila dňa 22. 8. 2003 na rokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Návrhy zákonov prešli I. čítaním na 17. schôdzi NR SR ( uznesenie číslo 459 zo dňa 17.9.2003). Predseda NR SR navrhol ako gestorský výbor Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie s lehotou na prerokovanie 18. 10. 2003.

V návrhu zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov zostal zachovaný tarifný systém odmeňovania zamestnancov škôl a školských zariadení, zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, že zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Z pôsobnosti navrhovaného zákona boli vyčlenení zamestnanci štátnych i neštátnych zdravotníckych zariadení, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzavreté zmluvy so zdravotnými poisťovňami a niektoré ďalšie kategórie zamestnancov. Mzdové podmienky vyššie uvedených zamestnancov sa zachovávajú minimálne do konca roka 2004 a to vo výške priznaného funkčného platu k 31. decembru 2003.

Zavedený systém kolektívneho vyjednávania zostáva s obmenou zachovaný. Nároky z Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2003 zostávajú zachované. Dňa 24. septembra 2003 bola parafovaná Kolektívna dohoda vo verejnej službe na rok 2004 s rastom tarifných platov o 7 %. Nároky z nej vyplývajúce sa v roku 2004 budú uplatňovať podľa súčasného právneho stavu ( platného do 31. decembra 2003 ). Inštitút kolektívnej dohody je v návrhu zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahradený kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa v zmysle zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Zabránilo sa tak degradácii kolektívneho vyjednávania pre zamestnancov pôsobiacich v oblasti verejného sektora a tým zostáva zachovaná možnosť valorizácie platových taríf.

Požiadavka KOZ SR je podmienečne splnená (za splnenú ju bude možné považovať až po podpise zástupcov zmluvných strán).


3/ Primerané hmotné zabezpečenie v starobe

Ustanovenie minimálneho dôchodku najmenej na úrovni životného minima

NR SR schválený zákon o sociálnom poistení neustanovuje minimálny starobný dôchodok. Uplatnenie zákona bude mať za následok, že zamestnanci, ktorí pôjdu od roku 2004 do dôchodku a ktorí celý život pracovali a odvádzali príspevky na dôchodkové zabezpečenie a mali hrubú mzdu v jednotlivých rokoch nižšiu ako 58% priemernej mzdy, budú mať dôchodok nižší ako životné minimum. Podľa mzdovej štatistiky ide o cca 9% zamestnancov budúcich dôchodcov, ktorí zostanú odkázaní na dávky v hmotnej núdzi. NR SR prijala na prechodné trojročné obdobie zákonné poistenie, ktoré zmierňuje dopad tohto ustanovenia. Po uplynutí doby účinnosti tohoto ustanovenia, bude mať neustanovenie minimálneho dôchodku pri nezvyšovaní minimálnej mzdy na 60% priemernej mzdy nepriaznivý dopad na počet dôchodcov uvedený v predchádzajúcom texte.

Požiadavka čiastočne splnená


Ustanovenie určenia starobného dôchodku podľa zákona, ktorý je pre poberateľov výhodnejší najmenej počas piatich rokov od účinnosti zákona.

Schválený zákon o sociálnom poistení stanovuje nový spôsob výpočtu dôchodku, ktorý v porovnaní s doterajším zákonom výrazne zníži starobné dôchodky u skupiny zamestnancov zarábajúcich v jednotlivých rokoch menej ako je 65% priemernej mzdy. Podľa mzdovej štatistiky ide najmenej o 55% zamestnancov budúcich dôchodcov. NR SR prijala na prechodné trojročné obdobie opatrenie, ktoré zmierňuje dopad tohto antisociálneho opatrenia. Po uplynutí doby účinnosti tohto ustanovenia sa dopad prejaví podľa predchádzajúceho textu.

Požiadavka čiastočne splnená

Ustanovenie starobného dôchodkového poistenia nezamestnaných počas doby poberania podpory v nezamestnanosti

Schválený zákon neustanovuje povinné dôchodkové poistenie nezamestnaných, ktorí poberajú podporu v nezamestnanosti a platenie poistného štátom za túto skupinu osôb. Takáto právna úprava spôsobí, že nezamestnaní nebudú mať túto dobu započítanú ako dobu poistenia a budú mať nižší starobný dôchodok.


Ustanovenie veku odchodu do dôchodku a zvyšovaní dôchodkového veku podľa už dohodnutého harmonogramu v zákone č. 413/2001 Z.z. o sociálnom poistení.

Vládny návrh zákona o sociálnom poistení posúva dôchodkový vek u mužov a žien zo 60 na 62 rokov a zavádza zvyšovanie dôchodkového veku rýchlosťou 9 mesiacov za rok. Takáto právna úprava s ohľadom na fyzickú a psychickú opotrebovanosť väčšiny zamestnancov a priemerný vek dožitia zvýši invaliditu a výrazne skráti voľný čas v poproduktívnom veku.

Ustanovenie odvodov zamestnancov na dôchodkové poistenie v súčasnej výške.

Vládny návrh zákona zvyšuje sadzby poistného na dôchodkové poistenie zo 6,4% na 7%, čo bude mať za následok zníženie čistej mzdy zamestnancov.

Požiadavka KOZ SR nebola splnená.

4. Nezvyšovanie celkového daňového zaťaženia obyvateľov a zachovanie daňovej spravodlivosti

Ustanovenie zníženej sadzby DPH na základné potraviny, lieky, energie, stavebné práce, knihy a dennú tlač a hromadnú dopravu osôb.

NR SR schválená jednotná sadzba DPH vo výške 19 % bude podľa kvalifikovaných prepočtov znamenať nárast životných nákladov občanov SR vo výške najmenej 400 Sk na mesiac a osobu. Tento nárast nebude kompenzovaný zavedením rovnej dane z príjmu, pretože rovná daň pre nízkopríjmové a strednepríjmové skupiny zamestnancov znamená prínos len v desiatkach korún mesačne.

Zachovanie progresivity pri zdaňovaní príjmov fyzických osôb.

Vládny návrh zákona o dani z príjmov nespravodlivo ustanovuje rovnú daň vo výške 19 % zo základu dane namiesto existujúceho rozpätia sadzieb od 10 % do 38 %. Nakoľko väčšina zamestnancov je v prvom daňovom pásme, im sa sadzba zvýši o 9 % a vysokopríjmovým osobám sa zníži o 19 %. Ide o hrubú nivelizáciu zdaňovania, ktorá je v rozpore s daňovou spravodlivosťou. Výpočty dokazujú, že pre väčšinu zamestnancov, ktorí sú v súčasnosti v prvom resp. v druhom daňovom pásme, rovná daň vo výške 19 % aj s ohľadom na novú nezdaniteľnú sumu vo výške 80 832 Sk, prinesie len niekoľko korún mesačne na osobu, a súhrnný nárast nepriamych daní bude znamenať zvýšenie výdavkov v tisícoch korún mesačne na osobu.

V krajinách EÚ progresivita zdaňovania príjmov fyzických osôb je využívaná a nespochybniteľná.

Ponechanie dane z dedičstva a dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Vláda SR od roku 2004 úplne ruší zákon o dani z dedičstva a o dani z darovania. Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností zostáva avšak výrazne sa nivelizuje sadzba. Namiesto existujúcich sadzieb od 1. 1. 2003 od 0,5% do 6% sa zavádza od 1. 1. 2004 jediná sadzba vo výške 3%.
Zrušenie dani z dedičstva a dani z darovania a zavedenie jednotnej sadzby dani z prevodu a prechodu nehnuteľností výrazne zníži daňové zaťaženie občanov s veľkým majetkom a prehĺbi deficit štátneho rozpočtu. Je potrebné zaviesť nezdaniteľné minimum pre každú osobu a nad toto minimum zaviesť zdanenie.

Požiadavka čiastočne splnená


Požiadavka KOZ SR nebola splnená.


P r e h ľ a d

o prerokovávaní materiálov súvisiacich s požiadavkami KOZ SR na zmiernenie nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácie zamestnancov v Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR

1. Zvýšenie minimálnej mzdy

27.3.2003 - návrh KOZ SR na valorizáciu minimálnej mzdy na 8 100Sk mesačne s účinnosťou od 1.5.2003, nesúhlas AZZZ SR i vlády SR,

15.4.2003 - opätovné prerokovanie návrhu KOZ SR na valorizáciu minimálnej mzdy na 8 100 Sk mesačne s účinnosťou od 1.5.2003- nesúhlas AZZZ i vlády SR,

21.5.2003 - mimoriadne rokovanie RHSD o požiadavkách KOZ SR - nesúhlas AZZZ SR i vlády SR,

4.7.2003 - vládny návrh koeficientu minimálnej mzdy vo výške 0,44, čo predstavuje sumu 5 950 Sk mesačne - KOZ SR nesúhlasí a žiada opätovné prerokovanie,
AZZZ SR s návrhom súhlasila,

14.7.2003 - opätovné prerokovanie návrhu vlády na koeficient minimálnej mzdy. Vláda i AZZZ navrhli koeficient vo výške 0,45 teda 6 080 Sk mesačne - s čím KOZ SR nesúhlasila,

4.9.2003 - návrh nariadenia vlády o minimálnej mzde - neprerokované, zasadnutie bolo prerušené (AZZZ SR i KOZ SR prerušili svoju účasť na rokovaní RHSD z dôvodu porušenia zákona o tripartite vládou).

24.9.2003 - obnovené rokovanie RHSD, prvým bodom rokovania boli požiadavky KOZ SR - vláda nesúhlasila s požiadavkou KOZ SR na zvýšenie minimálnej mzdy
na sumu 6 760 Sk mesačne, AZZZ uviedla, že sa nedá rokovať o zvýšení minimálnej mzdy pokiaľ sa nezvýši výkonnosť ekonomiky, <
br />
Dňa 30.9.2003 vláda na svojom zasadnutí schválila výšku minimálnej mzdy vo výške 6 080 Sk mesačne s účinnosťou od 1.10.2003.


Požiadavku KOZ SR na zvýšenie minimálnej mzdy vláda SR ani AZZZ SR neakceptovala.


2. Zachovanie súčasného systému odmeňovania zamestnancov verejného sektora

5.5.2003 - návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.313/2001 o verejnej službe, v návrhu bolo oproti platnému zneniu zakotvené nevyplatenie polovice
tarifného platu ako ďalšieho platu zamestnancom verejnej služby, KOZ SR s návrhom zásadne nesúhlasila a žiadala opätovné prerokovanie,

21.5.2003 - predmetný zákon bol zaradený na rokovanie RHSD, na návrh KOZ SR bol stiahnutý z rokovania nakoľko medzičasom ho vláda už prerokovala a predložila ho do NR SR,

21.5.2003 - mimoriadne rokovanie RHSD o požiadavkách KOZ SR - vláda s návrhom KOZ SR nesúhlasila, AZZZ SR svoj nesúhlas zdôvodnila slabou
výkonnosťou ekonomiky,

30.5.2003 - návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby s účinnosťou od 1.8.2003 ,
KOZ nesúhlasí s termínom účinnosti od 1.8.2003, požaduje dodržať termín podľa KD na rok 2003 (od 1.7.), nepožaduje opätovné prerokovanie,

14.7.2003 - návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a návrh zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone
prác vo verejnom záujme - návrhy oboch zákonov sledujú likvidáciu dosiahnutých systémových krokov v platovej oblasti: rušia predĺženie
výpovednej doby, rušia inštitút kolektívnej dohody, rušia inštitút ďalších platov a ďalšie. KOZ SR vyslovila s návrhmi zásadný nesúhlas, AZZZ SR
nesúhlasila s prvým návrhom a pri druhom súhlasila s pripomienkami, RHSD odporučila MPSVR rokovať o problematike so sociálnymi
partnermi

15.8.2003 - opätovné prerokovanie predchádzajúcich návrhov - KOZ SR i AZZZ SR s návrhmi súhlasili s pripomienkami,

24.9.2003 - zástupcovia KOZ SR a MPSVR parafovali Kolektívnu dohodu vo verejnej službe na rok 2004 s čím oboznámili účastníkov plenárneho zasadnutia
RHSD .

Požiadavka KOZ SR je podmienečne splnená (za splnenú ju bude možné považovať až po podpise predstaviteľov zmluvných strán).


3. Primerané hmotné zabezpečenie v starobe

27.3.2003 - návrh koncepcie dôchodkovej reformy - nesúhlas KOZ SR i AZZZ SR, žiadosť o opätovné prerokovanie,

5.5.2003 - opätovné prerokovanie - nesúhlas KOZ SR i AZZZ SR,

5.5.2003 - návrh zákona o sociálnom poistení - nesúhlas KOZ SR i AZZZ SR, minister práce prisľúbil rokovať o návrhu zákona so sociálnymi partnermi,

21.5.2003 - návrh zákona o sociálnom poistení - nesúhlas KOZ SR i AZZZ SR, rada odporúča sociálnym partnerom rokovať mimo RHSD,

21.5.2003 - mimoriadne rokovanie RHSD o požiadavkách KOZ SR - vláda s návrhom KOZ SR nesúhlasila, AZZZ SR svoj nesúhlas zdôvodnila slabou
výkonnosťou ekonomiky,

24.9.2003 - požiadavky KOZ SR prerokované ako prvý bod plenárneho zasadnutia RHSD - vládna strana uviedla, že návrh zákona o sociálnom poistení je v
NR SR a nedá sa ňom nič meniť, AZZZ SR opäť uviedla, že požiadavka je závislá od výkonnosti ekonomiky.

Požiadavka KOZ SR nebola splnená.

4. Nezvyšovanie celkového daňového zaťaženia obyvateľstva a zachovanie daňovej spravodlivosti

5.5.2003 - návrh koncepcie daňovej reformy - nesúhlas KOZ SR, AZZZ SR súhlasila s pripomienkami,
21.5.2003 - mimoriadne rokovanie RHSD o požiadavkách KOZ SR - vláda SR s návrhom KOZ SR nesúhlasila, AZZZ SR svoj nesúhlas zdôvodnila slabou výkonnosťou ekonomiky,
15.8.2003 - návrh zákona o daniach z príjmov - KOZ SR nesúhlasila a požiadala o opätovné prerokovanie. Aj napriek tomu, že k opätovnému prerokovaniu nedošlo, vláda predložila svoj návrh do NR SR na schválenie.
24.9.2003 - požiadavky KOZ SR prerokované ako prvý bod plenárneho zasadnutia RHSD vládna strana uviedla, že zmeny daňových zákonov nevedú k vyššiemu
daňovému zaťaženiu AZZZ SR uviedla, že je za daňovú spravodlivosť a požaduje, aby v priebehu roka nedochádzalo ku zmenám daňových pravidiel.

Požiadavka KOZ SR nebola splnená.

09.01.2008