Užitočné odkazy :

Kto nechce počúvať argumenty
alebo
Príčinou protestov je politika vládnej koalície

V texte, ktoré dodalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny médiám tento týždeň (v podobnom duchu sa niesli aj tlačovky ministerstva financií a Republikovej únie zamestnávateľov – aká zhoda?!) sa píše, že organizátori tohtotýždňových odborárskych protestných akcií pred ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a Úradom vlády zrejme nemajú dostatok informácií o ekonomickom vývoji Slovenskej republiky v posledných rokoch a o krokoch súčasnej vlády na podporu nízkopríjmových skupín občanov. Inak by vraj proti rastúcim cenám a životným nákladom neprotestovali teraz, ale pred troma rokmi, keď ceny na Slovensku rástli podstatne rýchlejšie. Naproti tomu, ako sa v texte uvádza, súčasná vláda nie je vraj oči rastu cien ľahostajná, pozorne sleduje ich vývoj a snaží sa prijímať opatrenia, ktoré pomôžu občanom prípadné ťažkosti prekonať. A nasledujú príklady na rodinách s deťmi, dôchodcoch, zdravotne postihnutých a nezamestnaných, ktoré majú byť dôkazom, že ministerstvo práce im ralizovanou i pripravovanou legislatívou „výrazne uľahčilo“ a uľahčí ich situáciu. Napokon výčitka, že odbory tieto argumenty odmietajú počuť a že „hlučné obhajovanie záujmov ľudí bolo namieste, keď sa v tejto krajine nehanebne a neskrývane plytvalo a kradlo.“

Nuž, odbory nedostatkom informácií naozaj netrpia. Problém je vo vierohodných a kvalitných informáciách, ktorých nedostatkom trpia predovšetkým na ministerstve.
Naporúdzi máme niekoľko argumentov, ktoré už boli neraz prednesené na rozličných fórach, od rokovaní tripartity cez bilaterálne rokovania sociálnych partnerov až po špecializované konferencie a stretnutia odborníkov. Ak niekto operuje rýchlejším rastom cien pred tromi rokmi a pýta sa, prečo vtedy nezdvihli odbory hlas, treba zároveň dodať aj fakt, že reálne rástli aj platy. Na rozdiel od súčasnosti, keď aj vďaka „ozdravnému balíčku vlády“ a ďalším opatreniam premietajúcim sa zväčša do daňového a odvodového zaťaženia bežných občanov a najnižších príjmových skupín, reálne mzdy klesajú.
Súčasná vláda plošne znížila príjmy všetkých pracujúcich a samostatne zárobkovo činných osôb cez sociálnu oblasť tým, že rozšírila vymeriavacie základy pre platby poistného na všetky príjmy podliehajúce dani z príjmu. Zvýšenou DPH o jedno percento sa tiež znížili príjmy všetkých občanov.

Na druhej strane sa trošku pridalo mladým rodinám s deťmi, napr. maličké zvýšenie materskej, predĺženie jej poskytovania a zvýšenie nižšieho rodičovského príspevku, ale v skutočnosti sa to týka iba malej skupiny rodín s deťmi do troch rokov veku. Veľkej väčšine rodín s deťmi sa príjmy iba znížili (cez vyššiu DPH a vyššie poistné) a k tomu sa im zvýšili náklady na základné životné potreby cez zvýšené ceny. Vôbec nemožno hovoriť o zlej informovanosti odborov, tie totiž zastupujú všetky rodiny a všetky rodiny s deťmi a veľkej väčšine z nich sa životné podmienky iba zhoršili.

Osobitnú skupinu občanov tvoria dôchodcovia, ľudia v postproduktívnej časti života, ktorí si na svoje zabezpečenie v starobe už celý život platili a súčasná vláda vo svojej informácii prezentuje zachovanie maličkej štátnej dávky – vianočného príspevku poskytovaného v priemere vo výške 57 euro ročne na dôchodcu, ako opatrenie na polepšenie pre dôchodcov. Pritom len zachováva už zakotvený nárok dôchodcov. Táto vláda vôbec nič pre dôchodcov neurobila a to, že im neodobrala ani tých úbohých 57 euro ročne vyzdvihuje ako nejakú zásluhu. Priemerný dôchodok zaostáva v raste za priemernou mzdou a súčasná vláda plánuje znížiť valorizáciu, čiže plánuje úplný úpadok poberateľov dôchodkov do biedy a sociálnej vylúčenosti. Vo svojom programe táto vláda uvádza opatrenia, ktorých dôsledkom bude všeobecné zníženie dôchodkov do budúcnosti a vôbec sa tým netají, že plánuje znížiť úroveň vyplácaných dôchodkov, pritom priemerný starobný dôchodok dosiahol v roku 2010 hodnotu 350 euro mesačne. Táto suma už dnes nestačí na zabezpečenie základných životných podmienok a ešte má byť znížená.
Verejné financie sú peniazmi všetkých ľudí, práve preto je nepochopiteľné, prečo sa veľká časť verejných financií presúva do súkromných finančných inštitúcií prostredníctvom II. Dôchodkového piliera. Ide totiž o peniaze, ktoré mali byť v plnom rozsahu použité na výplatu dôchodkov, pretože dôchodcovia si nárok na dôchodok už zaplatili. Zjednodušene povedané, pravicové vlády „ukradli“ polovicu príspevkov na starobné dôchodky súčasným dôchodcom a umelo tak vytvorili deficit v Sociálnej poisťovni, ktorý majú podľa pravicovej vlády uhradiť dôchodcovia krátením ich dávok.

Problematika nezamestnanosti prekračuje rámec pomoci rodinám s deťmi a odbory nikdy nespochybňovali súbeh poberania rodičovského a možnosti pracovať bez akýchkoľvek obmedzení. Myslíme si, že ministerstvo venovalo tejto problematike veľkú pozornosť a zabudlo, že v začarovanom kruhu nezamestnanosti sa pohybuje vyše 180 tisíc dlhodobo nezamestnaných a 220 000 osôb bez pracovného zaradenia. V tomto zmysle opatrenia voči týmto rizikovým skupinám chýbajú, finančné prostriedky na aktívnu politiku trhu práce sa míňajú a záujmové skupiny výskajú (mädlia si ruky). Len pre ilustráciu v roku 2010 sa na aktívne opatrenia politiky trhu práce vyčerpalo 234,6 mil. EUR a prostredníctvom verejných služieb zamestnanosti bolo umiestnených len 208,9 tis. osôb.
Odborom chýbajú informácie, prečo sa nepodarilo umiestniť za uvedené prostriedky dvojnásobný počet osôb a prečo sa roztvárajú nožnice v nákladoch na jedného umiestneného v jednotlivých regiónoch Slovenska od 439 EUR až po 2 238 EUR na 1 umiestneného uchádzača o zamestnanie.

Rovnako odbory nespochybňujú pomoc zdravotne postihnutým. Veď kto by sa netešil formulácií: Opatrovateľom aj hendikepovaným totiž umožňuje privyrobiť si viac tým, že hranica príjmu opatrovaného sa zvyšuje z 1,3 na 1,4 násobok životného minima. Nárast o 19 EUR je obrovskou motiváciou k udržaniu sociálnej súdržnosti. (185,38x1,3=240,99 a 185,38x1,4=259.53)

Informácie odborom rozhodne nechýbajú, ak, tak im chýba snaha, v tomto prípade ministerstva práce, počúvať aj odborne podopreté názory z odborárskej strany. Nielen ministerstvo práce, vláda ako celok, ako sociálny partner nerokuje s odbormi o veľmi závažnej pripravovanej odvodovej reforme. V médiách sú útržkovité a skreslené informácie o pozitívnom dopade zavedenia superhrubej mzdy na zamestnancov. Opak je pravdou. Zamlčuje sa podstata predpokladanej reformy, a to úplné oslobodenie zamestnávateľov od platenia odvodov a prenos odvodového bremena na iné skupiny, vrátane zamestnancov. Tak ďalekosiahle zmeny by sa nemali uskutočňovať bez dosiahnutia súhlasu sociálnych partnerov.


V Bratislave, 30.3.2011