V Bratislave sa v pondelok uskutočnil vzdelávací workshop Revízia smernice o európskych zamestnaneckých radách: čo prináša prax a skúsenosti z EZR?, ktorý zorganizovala Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR). Podujatie reagovalo na schválenie novej, zásadne prepracovanej smernice o európskych zamestnaneckých radách (EZR), ktorá prináša výrazné posilnenie práv zamestnancov v nadnárodných spoločnostiach.
Bruno Demaître z ETUI účastníkom workshopu vysvetlil, že revízia smernice o EZR prešla dlhým legislatívnym procesom – od prvých analýz Európskej komisie, cez konzultácie so sociálnymi partnermi až po trialóg medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európsku komisiou. Finálna podoba bola dohodnutá v máji 2025, pričom v Rade EÚ s ňou z neznámych dôvodov nesúhlasilo iba Lotyšsko. Výsledkom je nový európsky právny rámec, ktorý má odstrániť slabiny doterajšej úpravy a zvýšiť reálnu vymožiteľnosť práv zamestnaneckých rád.
Jednou z kľúčových zmien je skrátenie a spresnenie rokovaní o vzniku EZR. Po novom musí manažment reagovať na podanie žiadosti o zriadenie európskej zamestnaneckej rady do šiestich mesiacov a samotné rokovania sa musia reálne začať. V minulosti nebolo nič výnimočné, že sa proces naťahoval aj niekoľko rokov, čím sa práva zamestnancov fakticky vyprázdnili.
Nová smernica zároveň výslovne garantuje nárok na právneho odborníka, ktorého náklady bude znášať spoločnosť. Posilňuje sa aj úloha expertov – môžu sa zúčastňovať všetkých zasadnutí a školení, pričom vzdelávanie členov EZR sa stáva povinnou súčasťou fungovania rady.
Rodová rovnováha, nadnárodné otázky a franchising
Revidovaná smernica prináša aj odporúčania v oblasti rodovej rovnováhy: cieľom je, aby aspoň 40 % členov EZR tvorili ženy alebo muži, podľa toho, ktorá skupina je v menšine. V praxi to však môže byť problematické najmä v odvetviach s výrazne nevyváženou štruktúrou zamestnancov.
Dôležitou zmenou je aj dôraz na osobné stretnutia. Online zasadnutia majú byť skôr výnimkou a podmienky ich konania musia byť jasne stanovené v dohode. Dve riadne zasadnutia ročne majú byť štandardom, nie benefitom.
Smernica spresňuje definíciu nadnárodných záležitostí. Ak rozhodnutie prijaté v jednom členskom štáte môže mať reálny dopad na zamestnancov v inom štáte, ide o tému pre EZR – aj keď sa formálne týka len jednej krajiny. Významnou novinkou je aj výslovné zahrnutie franšízových modelov. Európske zamestnanecké rady sa tak budú vzťahovať aj na siete, akou je napríklad McDonald’s, čo je obzvlášť dôležité v sektore potravinárstva a služieb.
Dôvernosť informácií pod kontrolou
Veľkú pozornosť vyvolala téma dôvernosti. Najmä americké spoločnosti majú tendenciu označovať takmer všetky informácie ako dôverné, čím paralyzujú komunikáciu so zamestnancami v jednotlivých krajinách. Nová smernica jasne hovorí, že dôvernosť môže byť uplatnená len v legitímnom záujme spoločnosti, musí byť odôvodnená a časovo obmedzená. Manažment je povinný vysvetliť, prečo informáciu nechce zdieľať, a zamestnanecká rada má možnosť obrátiť sa aj na súd.
Asi najzásadnejší posun nastáva v oblasti právnej istoty. Doterajšie sankcie za porušenie práv EZR boli pre veľké nadnárodné spoločnosti zanedbateľné. Po novom majú byť sankcie účinné, primerané a odstrašujúce, pričom sa má prihliadať na závažnosť porušenia, jeho trvanie aj obrat spoločnosti. Členské štáty budú musieť zabezpečiť prístup k spravodlivosti bez finančných prekážok – všetky trovy konania má znášať manažment.
Pohľad z praxe
V diskusii vystúpila aj Monika Sitárová z odborového zväzu KOVO, ktorá sa priamo zúčastňovala rokovaní o novej smernici. Poukázala na pretrvávajúci problém: aj keď manažment poskytne informácie, zamestnanecké rady často nemajú možnosť reálne zastaviť kroky, ako je napr. presun výroby. Zároveň zdôraznila, že národná legislatíva nesmie ísť pod štandardy stanovené európskou smernicou.
Najbližšie mesiace prinesú podrobnú právnu analýzu zo strany ETUI a ETUC a vznik tripartitnej skupiny expertov, ktorá sa bude zaoberať transpozíciou do národných právnych poriadkov. Slovensko čaká úloha preniesť nové pravidlá do Zákonníka práce tak, aby sa posilnené práva európskych zamestnaneckých rád stali realitou, nie len formálnym sľubom na papieri.