Dňa 11. februára 2026 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Výboru Európskej odborovej konfederácie (EOK) a Európskeho odborového inštitútu (EOI) pre kolektívne vyjednávanie a koordináciu miezd. Rokovanie prebehlo v hybridnej forme – prezenčne a zároveň sa ďalší účastníci a členovia komisie mali možnosť zúčastniť aj online. Na zasadnutí sa zúčastnil aj zástupca Konfederácie odborových zväzov SR, ktorý je stálym členom tohto výboru.
Hlavné témy rokovania
Program sa zameral najmä na aktuálny vývoj miezd v Európe, stav kolektívneho vyjednávania a implementáciu smernice o primeraných minimálnych mzdách. Diskusia prebiehala v niekoľkých tematických blokoch. Prezentácia vývoja nominálnych a reálnych miezd v Európe a trendov v kolektívne dohodnutých mzdách; informácie o zvyšovaní minimálnych miezd a ich primeranosti; výmena skúseností o národných akčných plánoch na posilnenie kolektívneho vyjednávania; diskusia o kolektívnom vyjednávaní v kontexte digitalizácie, umelej inteligencie a algoritmického riadenia práce; predstavenie nových iniciatív a projektov EOK a EOI.
Podľa prezentovaných údajov EOI zostáva pokrytie kolektívnym vyjednávaním v mnohých krajinách nízke – na Slovensku približne 25 % zamestnancov, čo patrí medzi najnižšie hodnoty v EÚ.
Národné správy: mzdy a kolektívne vyjednávanie
Významnou časťou rokovania bol tzv. „tour de table“, počas ktorého jednotlivé národné konfederácie informovali o aktuálnom vývoji miezd a kolektívnych vyjednávaní vo svojich krajinách.
Zástupca KOZ SR upozornil na viacero problémov. Vo verejnom sektore nie sú na Slovensku uzatvorené sektorové kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, čo súvisí najmä s konsolidačnými opatreniami vlády. V súkromnom sektore je sektorové kolektívne vyjednávanie čoraz náročnejšie pre zhoršenú ekonomickú situáciu, nedostatok zákaziek a tlak na náklady. Pretrváva aj odmietavý postoj časti zamestnávateľov k sektorovému vyjednávaniu. Niektoré organizácie (napr. Slovenská banková asociácia) odmietajú viesť reálne rokovania, hoci legislatíva im túto povinnosť ukladá. V praxi sa zároveň stáva, že zamestnávatelia síce rokujú, no napokon odmietnu sektorovú kolektívnu zmluvu podpísať, keďže zákon stanovuje povinnosť rokovať, nie povinnosť uzavrieť dohodu.
V diskusii o implementácii smernice o primeraných minimálnych mzdách zástupca KOZ SR poukázal aj na špecifiká slovenského systému. Pozitívnym prvkom je existencia zákonného mechanizmu, podľa ktorého v prípade nedohody sociálnych partnerov o výške minimálnej mzdy nastupuje automatické určenie jej úrovne na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Zároveň však upozornil na jeho limity. Minimálna mzda na rok 2026 je odvodená z priemernej mzdy za rok 2024, pričom medzičasom došlo k výraznému rastu cien a poklesu reálnej kúpnej sily. V dôsledku toho jej úroveň naďalej nedosahuje hodnoty tzv. dôstojnej minimálnej mzdy (living wage) podľa medzinárodných prepočtov projektu WageIndicator, a preto nie je možné hovoriť o zabezpečení dôstojnej životnej úrovne pracujúcich.
Zástupca KOZ SR zároveň informoval, že Slovensko prijalo národný akčný plán na zvýšenie pokrytia kolektívnym vyjednávaním, ktorý bol prerokovaný so sociálnymi partnermi. Napriek tomu sa do jeho finálnej podoby nepodarilo premietnuť konkrétne merateľné ciele, časové míľniky ani jasne definované stratégie, ktoré by umožnili systematicky zvyšovať mieru pokrytia kolektívnymi zmluvami a priebežne hodnotiť účinnosť prijatých opatrení.
Diskusia potvrdila, že podobné problémy – najmä slabé sektorové vyjednávanie a odpor zamestnávateľov – sú typické pre viaceré krajiny strednej a východnej Európy. Zástupcu KOZ SR zaujali najmä príspevky z Maďarska a Poľska, kde zástupcovia tamojších odborových konfederácií reportovali ešte väčšie problémy pri sektorovom kolektívnom vyjednávaní.
Budúce aktivity EOK a EOI
Na zasadnutí boli predstavené aj pripravované iniciatívy.
Projekt Bargaining-Up (2026 – 2028) bude zameraný na posilnenie systémov kolektívneho vyjednávania; podporu implementácie smernice o primeraných minimálnych mzdách; prechod od minimálnej mzdy k tzv. dôstojnej minimálnej mzde (living wage); využívanie kolektívneho vyjednávania pri verejnom obstarávaní; vyjednávanie o skrátení pracovného času; posilňovanie organizačnej a vyjednávacej kapacity odborov; riešenie dopadov digitalizácie a umelej inteligencie.
Projekt bude zahŕňať sériu workshopov, konferencií a metodických výstupov vrátane odporúčaní pre posilnenie kolektívneho vyjednávania a pravidelného monitoringu vývoja miezd v Európe.
Zároveň EOK predstavila „toolbox“ opatrení na zvyšovanie pokrytia kolektívnymi zmluvami, ktorý zdôrazňuje potrebu posilnenia odborov aj zamestnávateľských organizácií; rozvoja sektorového vyjednávania; vytvárania priaznivých legislatívnych a inštitucionálnych podmienok; prepojenia verejných podpôr a zákaziek s dodržiavaním kolektívnych zmlúv.
Význam pre Slovensko
Rokovanie potvrdilo, že posilnenie kolektívneho vyjednávania je jednou z hlavných priorít európskeho odborového hnutia. Pre Slovensko, ktoré patrí medzi krajiny s nízkym pokrytím kolektívnymi zmluvami, bude kľúčové najmä rozvíjať sektorové vyjednávanie; zabezpečiť účinnú implementáciu národného akčného plánu na zvýšenie pokrytia kolektívnymi zmluvami; posilniť sociálny dialóg a vyjednávaciu kapacitu sociálnych partnerov.
Zasadnutie zároveň potvrdilo význam pravidelných stretnutí zástupcov zamestnancov a odborníkov na európskej úrovni. V prostredí rastúcich ekonomických a sociálnych nerovností, globalizovanej konkurencie a rýchlych technologických zmien predstavuje systematická výmena skúseností – pozitívnych aj negatívnych – kľúčový nástroj na zvyšovanie kvality kolektívneho vyjednávania a posilňovanie vyjednávacích stratégií. Takéto platformy umožňujú identifikovať účinné riešenia, poučiť sa z neúspechov a koordinovať postupy voči spoločným výzvam, ktorým čelia pracujúci naprieč Európou. Zároveň prispievajú k budovaniu praktickej spolupráce, dôvery a solidarity medzi odborovými organizáciami. Práve koordinované a vzájomne podporované pôsobenie sociálnych partnerov na národnej aj európskej úrovni je nevyhnutným predpokladom na presadzovanie spravodlivejšieho rozdelenia ekonomických výsledkov, posilňovanie sociálneho dialógu a formovanie pracovných podmienok, ktoré budú zodpovedať dôstojnosti práce v podmienkach 21. storočia.