Začiatkom marca 2026 sa v Bruseli uskutočnili dve odborné konferencie venované budúcnosti európskej mzdovej politiky. Diskusie sa sústredili najmä na implementáciu smernice o primeraných minimálnych mzdách, posilnenie kolektívneho vyjednávania a prepojenie tejto legislatívy so smernicou o transparentnosti odmeňovania.
Na podujatiach sa stretli predstavitelia európskych odborov, výskumných inštitútov, Európskej komisie aj Európskeho parlamentu. Konfederáciu odborových zväzov Slovenskej republiky zastupoval ekonomický analytik Ján Košč, ktorý do diskusií priniesol aj slovenské skúsenosti s určovaním minimálnej mzdy a implementáciou európskej legislatívy.
Jednou z hlavných tém konferencie organizovanej Európskym odborovým inštitútom ETUI bolo pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Európska smernica o primeraných minimálnych mzdách totiž stanovuje, že ak kolektívne vyjednávanie pokrýva menej než 80 percent zamestnancov, členský štát musí pripraviť národný akčný plán na jeho posilnenie.
Ide o mimoriadne aktuálnu otázku, keďže hranicu 80 percent dnes spĺňa len deväť krajín Európskej únie. Mnohé štáty preto musia prijať konkrétne opatrenia na podporu kolektívneho vyjednávania. Diskusia v Bruseli sa zamerala najmä na to, ako majú tieto akčné plány vyzerať, aby mali reálny dopad na pracovné podmienky a mzdy zamestnancov.
Prvé analýzy ukazujú, že mnohé z nich zatiaľ trpia viacerými nedostatkami. Chýbajú jasné časové harmonogramy, opatrenia sú často formulované veľmi všeobecne a namiesto legislatívnych zmien sa kladie dôraz skôr na takzvané mäkké nástroje, ako sú dialóg či odporúčania.
Za skutočne účinné opatrenia sa pritom považuje najmä rozširovanie kolektívnych zmlúv na celé odvetvia, posilnenie prístupu odborov na pracoviská, zlepšenie právnej ochrany kolektívneho vyjednávania alebo vytváranie stabilných tripartitných mechanizmov sociálneho dialógu.
Skúsenosti z Európy
Ako pozitívny príklad bol na konferencii spomenutý najmä grécky národný akčný plán, ktorý vznikol na základe tripartitnej dohody medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi. Takýto prístup obsahuje konkrétne legislatívne kroky a jasné záväzky jednotlivých partnerov sociálneho dialógu, čo výrazne zvyšuje jeho šancu na úspešnú implementáciu.
Zaujímavý je aj prípad Talianska. Hoci krajina vykazuje takmer úplné pokrytie kolektívnymi zmluvami, pripravuje opatrenia na posilnenie ich kvality. Časť talianskych kolektívnych zmlúv má totiž skôr formálny charakter a neprináša významné zlepšenia nad rámec pracovnoprávnej legislatívy.
Diskusia sa dotkla aj problému tzv. žltých odborov, teda nereprezentatívnych organizácií podporovaných zamestnávateľmi, ktoré podpisujú kolektívne zmluvy s minimálnym obsahom. Takéto dohody síce zvyšujú štatistické pokrytie kolektívnym vyjednávaním, v praxi však oslabujú jeho skutočný význam.
Smernica o minimálnych mzdách a jej dopady
Druhá konferencia WAGE UP Final Conference sa venovala širšiemu kontextu smernice o primeraných minimálnych mzdách a jej politickým dopadom. Výskum prezentovaný odborníkmi z ETUI ukázal, že implementácia smernice v členských štátoch je veľmi nerovnomerná. Niektoré krajiny ju ešte neprebrali, iné zvolili minimalistický prístup a len časť patrí medzi aktívnejšie štáty.
Podľa analýz patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré prijali pomerne ambiciózny legislatívny rámec. Zákon totiž pracuje s referenčnou hodnotou 60 percent priemernej mzdy. V diskusii však zaznelo upozornenie, že tento údaj treba interpretovať opatrne. Minimálna mzda na Slovensku sa totiž vypočítava z priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo znamená, že jej reálna úroveň sa v praxi pohybuje približne na úrovni 50 percent aktuálnej priemernej mzdy.
Výskumníci zároveň zdôraznili, že primeranosť minimálnej mzdy nemožno posudzovať len technickým splnením určitého percenta. Jej cieľom je zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň, znižovať chudobu pracujúcich a posilňovať sociálnu súdržnosť.
Dôležitou témou konferencie bola aj smernica o transparentnosti odmeňovania, ktorá má pomôcť znižovať rodové mzdové rozdiely a zlepšiť kontrolu dodržiavania mzdových pravidiel.
Experti poukázali na to, že obe smernice sa navzájom dopĺňajú. Primerané minimálne mzdy pomáhajú znižovať príjmové nerovnosti, zatiaľ čo transparentnosť odmeňovania poskytuje lepšie údaje a nástroje na kontrolu dodržiavania mzdových štandardov. Spolu tak vytvárajú širší rámec na posilnenie spravodlivosti v odmeňovaní.
Politická diskusia o budúcnosti sociálnej Európy
Záverečný panel konferencie priniesol aj politickú diskusiu o budúcnosti sociálnych práv v Európskej únii. Poslankyne Európskeho parlamentu z rôznych politických skupín sa zhodli, že európska legislatíva v oblasti miezd a pracovných práv musí byť chránená pred snahami o jej oslabovanie pod zámienkou deregulácie alebo zjednodušovania pravidiel.
Diskusia zároveň ukázala, že otázky miezd, rodovej rovnosti a pracovných podmienok sú úzko prepojené so širšími spoločenskými témami, ako sú demografické zmeny, sociálna stabilita či kvalita demokracie.
Debata v Bruseli potvrdila, že posilnenie kolektívneho vyjednávania je jedným z kľúčových nástrojov na zlepšovanie miezd a pracovných podmienok v Európe.
Pre Slovensko, kde pokrytie kolektívnymi zmluvami patrí medzi nižšie v Európskej únii, ide o významnú výzvu. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že bez aktívnej úlohy štátu, silného sociálneho dialógu a jasných legislatívnych nástrojov sa tento cieľ dosahuje len veľmi ťažko.
Zároveň však platí, že dôležitú úlohu zohráva aj aktivita samotných zamestnancov. Nízka odborová organizovanosť a slabá ochota zapájať sa do kolektívnych akcií zostávajú jedným z hlavných limitov rozvoja kolektívneho vyjednávania na Slovensku.
Konferencie v Bruseli tak priniesli jasný odkaz. Smernica o minimálnych mzdách je len začiatok. Skutočný dopad európskej sociálnej legislatívy bude závisieť od toho, ako ambiciózne ju jednotlivé štáty implementujú a ako aktívne sa do tohto procesu zapoja odbory aj samotní pracujúci.