V dňoch 29. – 30. júna 2026 sa v talianskom Palerme uskutočnilo zasadnutie Stáleho výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci Európskej odborovej konfederácie (EOK), spojené so seminárom venovaným problematike tepelnej záťaže pri práci a vplyvu klimatických zmien na zdravie zamestnancov.
Na rokovaní sa stretli zástupcovia odborových centrál členských štátov Európskej únie. Konfederáciu odborových zväzov SR zastupoval stály člen výboru Bohuslav Bendík. Program seminára obohatili vystúpenia predstaviteľov európskych inštitúcií, národných ministerstiev, odborníkov na pracovné právo, pracovné lekárstvo i zástupcov Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA).
Zasadnutie otvoril konfederačný tajomník EOK Giulio Romani. V úvodnom bloku venovanom národným, európskym a medzinárodným politickým a legislatívnym prístupom k prevencii prehrievania na pracovisku vystúpili talianska ministerka práce a sociálnych vecí Marina Elvíra Calderone, maltský minister spravodlivosti a stavebníctva Jonathan Attard, poslankyňa Európskeho parlamentu Alicia Homs a zástupkyňa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) Anousheh Karvar.
Hlavnou témou rokovaní bola potreba urýchleného prijatia európskej smernice na ochranu pracovníkov pred tepelnou záťažou. Európska komisia a Európska odborová konfederácia už dlhodobo diskutujú o potrebe jednotných pravidiel, ktoré by zabezpečili účinnejšiu ochranu zamestnancov počas období extrémnych horúčav. V súčasnosti zostáva regulácia prevažne v kompetencii jednotlivých členských štátov.
Významnou témou seminára bol pojem occupational heat – pracovná tepelná záťaž. Tento pojem dnes zahŕňa všetky zdroje tepla, ktorým je pracovník počas výkonu práce vystavený. Patria sem nielen vysoké vonkajšie teploty a slnečné žiarenie, ale aj teplo produkované pracovnými procesmi, fyzická námaha či používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré môžu obmedzovať ochladzovanie organizmu. Práve klimatické zmeny a častejšie vlny horúčav v posledných rokoch zvýraznili potrebu komplexného prístupu k tejto problematike.
Účastníci pripomenuli, že Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH) koncom roka 2025 odporučil Európskej komisii prijať konkrétne opatrenia na ochranu pracovníkov pred tepelnou záťažou. Európska odborová konfederácia zároveň predstavila návrh budúcej smernice, ktorý počíta s využívaním vedecky uznávaných ukazovateľov tepelnej záťaže, napríklad indexu WBGT, na určovanie potrebných prestávok, zníženia pracovného tempa alebo prerušenia práce pri extrémnych podmienkach.
V ďalšom bloku seminára sa odborníci venovali problematike migrujúcich pracovníkov, ktorí patria medzi skupiny najviac ohrozené tepelnou záťažou. Zástupcovia talianskeho inšpektorátu práce, odborových organizácií a akademickej obce predstavili konkrétne prípady smrteľných pracovných úrazov spôsobených extrémnym teplom a diskutovali o možnostiach účinnej prevencie.
Silný ohlas vyvolali aj prezentácie venované iniciatíve Nulové úmrtia v práci, zameranej na dôsledky extrémnych poveternostných javov. Riaditeľ Holandskej spoločnosti pracovného lekárstva Dr. Gijsbert van Lomwel prezentoval výsledky analýz, ktoré poukazujú na negatívny vplyv vysokej teploty na psychické zdravie, koncentráciu a pracovný výkon, najmä u mladších zamestnancov. Andreas Stoimenidis z Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) predstavil aktuálne aktivity agentúry podporujúce prijatie európskej legislatívy na ochranu pracovníkov pred tepelnou záťažou.
Na záver seminára Giulio Romani poďakoval všetkým prednášajúcim a zúčastneným inštitúciám za odborné príspevky a zdôraznil, že množstvo prezentovaných analýz, skúseností i alarmujúcich zistení predstavuje silný argument pre čo najskoršie prijatie európskej smernice, ktorá zabezpečí účinnejšiu ochranu zamestnancov pred tepelnou záťažou na pracoviskách.