Publikácia z dielne oddelenia odborových ekonomických analýz „Minimálna mzda 2026: primeranosť, konvergencia a ekonomické súvislosti“ prináša dátami podložený pohľad na minimálnu mzdu na Slovensku a zásadne spochybňuje zjednodušené naratívy, ktoré dlhodobo dominujú vo verejnej debate. Štúdia upriamuje pozornosť najmä na výrazný nepomer medzi hospodárskym výkonom krajiny a ohodnotením jej zamestnancov. Návrat k 60 % mzdovému automatu zároveň považuje za kľúčový krok smerom k dôstojného ohodnoteniu práce, aj keď v porovnaní s konceptom dôstojnej mzdy, ktorý definuje príjem potrebný na pokrytie základných životných potrieb, na dôstojné zapojenie sa do spoločnosti takto definovaná výška minimálnej mzdy nepostačuje.
Zverejnenie štúdie prichádza v čase dôležitých vyjednávaní o minimálnych mzdových nárokoch pracujúcich na nasledujúce obdobie. KOZ SR v súlade s platnou legislatívou rokovala do 15. júla o výške minimálnej mzdy pre rok 2027 so zástupcami zamestnávateľských zväzov a združení. K tomuto dátumu však k dohode nedošlo. Ak sa sociálni partneri nedohodnú na konkrétnej výške do 31. augusta, minimálna mzda pre rok 2027 sa určí na základe zákonného automatu vo výške 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Podľa oficiálnych vládnych prognóz sa vďaka tomuto automatu predikuje nárast minimálnej mzdy na 972 € v roku 2027 a prekročenie psychologickej hranice 1 014 € v roku 2028.
Nová štúdia KOZ SR upriamuje pozornosť najmä na výrazný nepomer medzi hospodárskym výkonom krajiny a ohodnotením jej zamestnancov. Kým slovenská produktivita práce meraná v parite kúpnej sily dosahuje až 98 % priemeru sledovaných krajín Európskej únie, slovenská minimálna mzda v parite kúpnej sily dosahuje len 75 % tohto priemeru. Empirické dôkazy jasne ukazujú, že rýchly rast minimálnej mzdy neohrozuje zamestnanosť ani konkurencieschopnosť podnikov, ale naopak, predstavuje nevyhnutný tlak na modernizáciu nášho hospodárskeho modelu. Sektorové porovnania dokazujú, že naše jednotkové náklady práce sú systematicky nižšie ako v západných krajinách. To znamená, že hospodársky model Slovenska je stále neudržateľne postavený na nízkych mzdách a lacnej práci, pričom rásť minimálnej mzdy len s oneskorením dobieha zanedbaný vývoj z minulosti.
Jedným z najvážnejších zistení predkladanej štúdie je porovnanie s konceptom dôstojnej mzdy, ktorá definuje príjem potrebný na pokrytie základných životných potrieb, akými sú potraviny, bývanie či energie, a na dôstojné zapojenie sa do spoločnosti. Podľa medzinárodnej metodiky WageIndicator pre rok 2026 predstavuje celoslovenská dôstojná minimálna mzda výšku 1 344 € mesačne. Aktuálne platné minimum 915 € tak vykazuje dramatický deficit voči tejto dôstojnej úrovni vo výške až 429 € mesačne. Napríklad v Bratislavskom kraji, kde sú životné náklady enormne vysoké, predstavuje dôstojná mzda až 1 457 €, čo znamená deficit 542 €. Potrebná úroveň dôstojného príjmu pritom neklesá pod 1 250 € ani v ekonomicky slabších regiónoch Slovenska. Súčasná minimálna mzda, ktorá v roku 2026 tvorí len 54,17 % priemernej mzdy, tak pre nízkopríjmové domácnosti predstavuje skôr existenčné minimum než príjem na dôstojný život.
Dôležitým míľnikom pre oblasť mzdovej politiky je aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z novembra 2025, ktoré definitívne potvrdilo platnosť európskej Smernice o primeraných minimálnych mzdách a zamietlo odporujúcu žalobu Dánska. Táto smernica odporúča štátom smerovať k referenčným hodnotám 60 % mediánu alebo 50 % priemernej mzdy a zároveň posilňovať pokrytie kolektívnym vyjednávaním nad hranicu 80 %. Odporcovia minimálnej mzdy na Slovensku často argumentujú príkladmi škandinávskych krajín, ktoré nemajú zákonom stanovenú národnú minimálnu mzdu. Štúdia KOZ SR toto tvrdenie jednoznačne vyvracia, pretože v krajinách ako Dánsko či Švédsko je absencia zákona nahradená mimoriadne silným kolektívnym vyjednávaním, kde pokrytie zamestnancov dosahuje 81,6 % v Dánsku a až 88 % vo Švédsku. Na Slovensku, kde je pokrytie kolektívnymi zmluvami na úrovni iba 27,6 %, je zákonná minimálna mzda úplne nenahraditeľným a kritickým nástrojom ochrany pracujúcich.
Skutočnou výzvou pre Slovensko preto nie je údajne príliš vysoká minimálna mzda, ale celkovo nízka mzdová úroveň a prekonaný model ekonomiky založený na lacnej pracovnej sile. Riešením súčasnej situácie nie je tlmenie rastu miezd, ale stimulácia firiem k inováciám, vyššej pridanej hodnote a investíciám do moderných technológií. Ako obrazne pripomína názov známej medzinárodnej správy o minimálnej mzde „Aj tak vyjde slnko“, ekonomiky sa rastu miezd vždy dokážu úspešne prispôsobiť. Vyššie príjmy najchudobnejších pracujúcich sa navyše okamžite vracajú do obehu prostredníctvom spotreby, čím stimulujú domáci dopyt a priamo pomáhajú lokálnym podnikateľom.
