Po letnej prestávke sa dnes konala tripartita, na ktorú boli predložené materiály, ktoré predkladali viacerí rezortní ministri. (Plné znenie všetkých predkladaných návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú na TU). KOZ SR venovala pozornosť všetkým predloženým materiálom, z ktorých vyberáme pre nás najdôležitejšie, ku ktorým sme si ešte v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnili pripomienky a na niektorých zotrvali aj na rokovaní tripartity.
HSR SR sa dnes zaoberala aj výškou minimálnej mzdy pre budúci rok. V termíne do 15. júla totiž sociálni partneri nedospeli k dohode, avšak Zákon o minimálnej mzde umožňuje rokovať na tripartitnej úrovni do konca augusta, čo dnes sociálni partneri aj využili.
Keďže medzi sociálnymi partnermi ani na rokovaní tripartity nedošlo k dohode, podľa v súčasnosti platnej úpravy sa stanovuje minimálna mzda ako 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku. Výška minimálnej mzdy pre rok 2027 bude 972 euro.
KOZ SR vníma širší kontext minimálnej mzdy. Zvyšovanie minimálnej mzdy sa prostredníctvom minimálnych mzdových nárokov prenáša aj do odmeňovania prác s vyšším stupňom náročnosti. Týmto zabezpečuje spravodlivé minimálne nároky na odmeňovanie zamestnancov v porovnateľnom postavení bez ohľadu na vek, pohlavie, zamestnávateľa, pracovnú pozíciu, región a pod. Výška minimálnej mzdy má rozhodujúci vplyv aj na výšku odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich prácu v tzv. neštandardných pracovných časoch.
Rastom minimálnej mzdy sa každým rokom prepadávajú tabuľky a tarify odmeňovania zamestnancov verejnej a štátnej služby pod jej úroveň. Je to spôsobené tým, že v odmeňovaní nie je nastavený automat tak, že prvá trieda a prvý platový stupeň sa musí začínať minimálnou mzdou. KOZ SR bude preto aj naďalej pokračovať v intenzívnych rokovaniach týkajúcich sa koncepcie odmeňovania zamestnancov pracujúcich pre štát. Na úrovni tripartity dôjde aj k zriadeniu pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať danou koncepciou.
Ministerstvo práce predložilo na rokovanie tripartity aj Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Predložený návrh sa primárne zameriava na posilnenie ochrany práva dieťaťa na vzdelanie, zvýšenie zodpovednosti rodičov za plnenie povinností a zabezpečenie účelného či adresného využívania štátnych sociálnych dávok. Medzi kľúčové opatrenia patrí napríklad zavedenie mechanizmu dočasného nevyplácania týchto dávok pri opakovanom alebo pokračujúcom porušovaní zákonných povinností.
KOZ SR v žiadnom prípade nespochybňuje potrebu riešiť školskú dochádzku žiakov a vzdelanie považuje za kľúčový nástroj, ako sa vymaniť z generačnej chudoby.
KOZ SR poukazuje na to, že štátna sociálna dávka je určená prioritne na napĺňanie potrieb dieťaťa a jej odobratie z dôvodu nezodpovedného správania rodiča (ktoré dieťa dokáže ovplyvniť len v minimálnej miere) vedie k ďalšiemu prehĺbeniu chudoby a môže dotknuté osoby dostal až do existenčných problémov. Namiesto represívnych opatrení KOZ SR presadzuje prevenciu a cielenú sociálnu pomoc. Štát by mal najprv analyzovať a odstraňovať reálne príčiny zanedbávania školskej dochádzky, ktorými sú najmä generačná chudoba, nedostatok financií na základné životné potreby, hygienu či školské pomôcky, a využiť dostupné nástroje – ako terénnu sociálnu prácu, podporné mimoškolské centrá či posilnenie odborných kapacít priamo v školách. Vzhľadom na predkladateľom vyčíslený zasiahnutý okruh rodín KOZ SR vyjadruje presvedčenie, že štát disponuje možnosťami na poskytnutie cielenej pomoci namiesto represie, ktorá by vo výsledku len zhoršila sociálne vylúčenie detí.
KOZ SR súhlasí s predloženým návrhom s pripomienkou.
Minister školstva preložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Návrh zákona vychádza z poznatkov z aplikačnej praxe a analytickej činnosti ministerstva, navrhované zmeny sa týkajú optimalizácie siete škôl, pravidlách pre asistentov aj triednych učiteľov. V rámci medzirezortného pripomienkového konania si členský odborový zväz KOZ SR Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZ PŠaV na Slovensku) uplatnil 25 zásadných pripomienok a jednu obyčajnú, z ktorých väčšina bola vysporiadaná v rámci rozporového konania a pri šiestich pripomienkach zotrval OZ PŠaV na Slovensku v rozpore.
Nesúhlas sa týka najmä optimalizácie siete škôl, pretože dôjde k likvidácii malých škôl, čím sa zhorší dostupnosť vzdelávania pre množstvo detí a skomplikuje sa situácia aj ich rodičom. Štát tak prispeje k úpadku danej obce a k ďalšiemu dôvodu pre vyľudňovanie určitých lokalít na Slovensku, nakoľko existencia školy v obci je v mnohých prípadoch jedným z dôvodov, prečo sa obyvatelia rozhodnú v danej obci zotrvať, prípadne usadiť. Zároveň sa zlikviduje častokrát jediná kultúrna inštitúcia v obci, čo bude mať negatívne dôsledky na rozvoj obce.
Z oblasti školstva bol predložený aj Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 201/2019 Z. z. o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti týkajúci sa úpravy základných úväzkov pedagogických asistentov a majstrov odbornej výchovy. V rámci medzirezortného pripomienkového konania si členský odborový zväz Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku uplatnil jednu zásadnú pripomienku, ktorá sa týkala základného úväzku pedagogického asistenta. Navrhované znenie, v ktorom je zmena úväzku asistenta jednostrannou nejasnou zmenou podmienok výkonu práce, vytvára dojem, že zamestnávateľ si môže so zamestnancami narábať podľa aktuálnych potrieb a osobných preferencií, takýto postup dehonestuje prácu pedagogických asistentov a prehlbuje ich neistotu. Zavedenie povinnosti ukotviť prípadné zvýšenie úväzku priamo v pracovnom poriadku prináša jasné pravidlá, vďaka ktorým asistent nebude slúžiť ako nástroj na vykrývanie systémových nedostatkov.
KOZ SR odporúča obidva predložené návrhy na ďalšie legislatívne konanie po zapracovaní vznesených pripomienok.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní mala KOZ SR a jej členské odborové zväzy viacero zásadných pripomienok k predkladaným materiálom, ktoré však boli vysporiadané v rozporových konaniach, preto návrhy legislatívnych noriem predložených na dnešnom rokovaní HSR SR posunula KOZ SR bez pripomienok na ďalšie konanie.