Delegácia Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky pod vedením prezidentky Moniky Uhlerovej absolvovala v septembri pracovnú návštevu Kanady. V Ottawe rokovala s predstaviteľmi Kanadského odborového kongresu o kolektívnom vyjednávaní, pracovnom práve, vzdelávaní, trhu práce, digitálnych platformách a umelej inteligencii. Program zahŕňal aj stretnutia s výskumníkmi, predstaviteľmi kanadskej verejnej správy, Delegácie Európskej únie v Kanade a slovenského veľvyslanectva.
Keď delegácia KOZ SR v roku 2023 navštívila americkú odborovú centrálu AFL-CIO, jej skúsenosť potvrdila, že medzinárodná odborová spolupráca nepozná hranice ani oceány. Pracujúci v jednotlivých krajinách pôsobia v odlišných právnych a hospodárskych podmienkach, no mnohé otázky, ktoré riešia, sú spoločné. Septembrová návšteva Kanady bola príležitosťou pokračovať v tejto výmene, tentoraz s predstaviteľmi Kanadského odborového kongresu, známeho pod skratkou CLC.
Delegácia KOZ SR prišla do Ottawy s cieľom spoznať fungovanie kanadského odborového hnutia, vymeniť si skúsenosti o ochrane práv zamestnancov a nadviazať kontakty, ktoré môžu pokračovať aj po skončení návštevy.
Kanada a Slovensko majú odlišnú veľkosť aj podobu pracovného trhu. Odbory však v oboch krajinách stoja pred podobnými otázkami. Ako zabezpečiť, aby mzdy stačili na dôstojný život? Ako posilniť kolektívne vyjednávanie? Aké práva majú mať ľudia pracujúci cez digitálne platformy? A ako zapojiť zamestnancov do rozhodovania o technológiách, ktoré menia ich prácu?
CLC zastupuje viac ako tri milióny pracujúcich
Kanadský odborový kongres je najväčšou odborovou organizáciou v Kanade. Spája národné a medzinárodné odborové zväzy, federácie jednotlivých provincií a teritórií aj miestne odborové rady. Prostredníctvom členských organizácií zastupuje viac ako tri milióny pracujúcich. Jeho pôsobenie preto presahuje jednotlivé podniky a odvetvia a prináša hlas zamestnancov do celoštátnych diskusií o práci, hospodárstve a sociálnej politike.
Stretnutie slovenskej delegácie otvorila Lily Chang, tajomníčka a hospodárka CLC. Na odbornom programe sa zúčastnili Tara Peel, výkonná riaditeľka a poradkyňa prezidentky CLC, Elizabeth Kwan, riaditeľka oddelenia sociálnej a hospodárskej politiky, Jeff Atkinson, koordinátor odborového vzdelávania, DT Cochrane, hlavný ekonóm oddelenia sociálnej a hospodárskej politiky, a Lisa Freeman, hlavná výskumná pracovníčka toho istého oddelenia.
Po úvodnom predstavení oboch organizácií nasledovali tematické bloky a priestor na otázky. Ich rozsah ukázal, koľko odborných oblastí dnes odborová centrála potrebuje pokrývať. Popri vyjednávaní a ochrane pracovných práv musí sledovať vývoj ekonomiky, vzdelávať členov, rozumieť verejným politikám a reagovať na technológie, ktoré vstupujú na pracoviská.
Odborové vzdelávanie pripravuje ľudí na nové výzvy
Jeff Atkinson predstavil fungovanie CLC a jeho prístup k odborovému vzdelávaniu. To sa nekončí znalosťou pracovného práva. Zástupcovia zamestnancov sa potrebujú učiť, ako viesť rozhovory s kolegami, zapájať ich do odborovej práce, pripravovať sa na vyjednávanie a rozpoznávať nové problémy na pracoviskách.
CLC považuje vzdelávanie za základ silného odborového hnutia. Pripravuje kurzy a semináre, školí lektorov, podporuje regionálne vzdelávacie programy a ponúka aj digitálne školenia pre ľudí, ktorí sa venujú organizovaniu členov a kampaniam. Keď sa pri vzdelávaní stretávajú odborári z rôznych odvetví, získavajú nielen nové vedomosti, ale aj kontakty a skúsenosti, ku ktorým sa môžu pri svojej ďalšej práci vrátiť.
Vzdelávanie pomáha odborom reagovať na tieto zmeny včas. Silnejší hlas zamestnancov vzniká aj tým, že členovia rozumejú svojim právam, vedia spolupracovať a dokážu pomenovať dôsledky rozhodnutí zamestnávateľa.
Kolektívne vyjednávanie zostáva základným nástrojom
Na fungovanie odborov nadviazala časť programu venovaná kolektívnemu vyjednávaniu a pracovnému právu, ktorú viedla Tara Peel. Slovenské a kanadské právne prostredie sa líšia, význam spoločného postupu zamestnancov je však v oboch krajinách podobný. Prostredníctvom kolektívneho vyjednávania môžu ľudia ovplyvňovať mzdy, pracovný čas, bezpečnosť práce aj pravidlá zavádzania zmien, ktoré by ako jednotlivci presadzovali len ťažko.
V Kanade bola počas návštevy aktuálna aj diskusia o federálnom pracovnom kódexe. CLC v septembri upozornil na obavy, že pripravované zmeny by mohli vytvoriť priestor na obmedzenie práva na štrajk. Pre odborové hnutie je to zásadná otázka. Právo vyjednávať musí byť sprevádzané možnosťou zamestnancov účinne presadzovať svoje požiadavky, ak sa rokovania nedostanú k dohode.
Porovnávanie skúseností pripomína, že pracovné práva si vyžadujú neustálu pozornosť aj v krajinách so silnou odborovou tradíciou. Menia sa hospodárske podmienky, politické priority aj podoby práce. Odbory preto potrebujú sledovať legislatívu, vysvetľovať dôsledky navrhovaných zmien a prinášať do diskusie skúsenosti zamestnancov.
O kvalite pracovných miest rozhoduje viac ako počet nových pozícií
Elizabeth Kwan predstavila diskusiu o trhu práce a sociálnych a hospodárskych prioritách. Pri hodnotení úspechu ekonomiky nestačí sledovať iba to, koľko pracovných miest vzniklo. Rovnako dôležité je, či ľudia dostávajú primeranú mzdu, majú predvídateľný pracovný čas, bezpečné pracovisko a možnosť zladiť prácu s rodinným životom.
CLC sa venuje lepším mzdám a benefitom, rovnosti žien a mužov, boju proti diskriminácii, dôchodkovému zabezpečeniu, bezpečnosti práce aj sociálnej spravodlivosti. Odborová politika sa tak prirodzene dostáva za hranice jednotlivých podnikov. Kvalitu pracovných miest ovplyvňujú aj rozhodnutia o verejných investíciách, bývaní, doprave či podobe hospodárskeho rozvoja.
Takýto pohľad je blízky aj práci KOZ SR. Hospodársky rast má zmysel vtedy, keď sa prejaví v živote ľudí, ktorí ho vytvárajú. Nové investície treba preto hodnotiť aj podľa pracovných podmienok, ktoré prinesú. Priemyselná či digitálna transformácia musí počítať so zamestnancami už vo fáze plánovania, aby dostali príležitosť pripraviť sa na zmeny a spolurozhodovať o ich podobe.
Digitálne platformy nesmú znamenať slabšiu ochranu
Lisa Freeman otvorila tému digitalizácie a práce sprostredkovanej digitálnymi platformami. Aplikácie dokážu rýchlo spájať zákazníkov s ľuďmi poskytujúcimi služby. Za jednoduchým rozhraním sa však skrývajú otázky, ktoré zásadne ovplyvňujú podmienky práce, kto určuje odmenu, podľa akých pravidiel sa prideľujú zákazky a čo môže pracovník urobiť, keď platforma obmedzí prístup k jeho účtu?
Pracovník môže byť od jednej platformy ekonomicky závislý, aj keď je formálne označený za samostatne zárobkovo činnú osobu. Odbory preto sledujú, či ľudia pracujúci cez aplikácie majú účinnú ochranu, transparentné pravidlá odmeňovania a skutočnú možnosť spojiť sa pri presadzovaní svojich záujmov.
Kanadské provincie pristupujú k týmto otázkam rôzne. Analýza publikovaná Canadian Centre for Policy Alternatives opisuje pravidlá týkajúce sa odmien a transparentnosti platformovej práce v Britskej Kolumbii a Ontáriu. Zároveň upozorňuje, že čiastkové opatrenia zatiaľ nevytvárajú jednotnú a úplnú ochranu pracovníkov.
Pre slovenských a kanadských odborárov je porovnávanie skúseností užitočné aj preto, že podobné digitálne služby pôsobia súčasne vo viacerých krajinách. Právne postavenie pracovníka sa môže meniť podľa toho, na ktorej strane Atlantiku pracuje, hoci spôsob prideľovania práce je veľmi podobný. Odborová spolupráca pomáha hodnotiť, ktoré pravidlá ľuďom skutočne dávajú väčšiu istotu.
Umelá inteligencia sa musí dostať za rokovací stôl
Záverečný odborný blok v CLC patril umelej inteligencii. Tému uviedol DT Cochrane. Systémy umelej inteligencie môžu pomáhať pri niektorých úlohách, no môžu byť použité aj na sledovanie zamestnancov, hodnotenie ich výkonu, prideľovanie práce alebo automatizované rozhodovanie o prijímaní ľudí.
Pre zamestnancov nestačí uistenie, že nová technológia zvýši produktivitu. Potrebujú vedieť, aký systém sa zavádza, aké údaje využíva, kto kontroluje jeho výstupy a kto zodpovedá za chybné rozhodnutie. Ak má technológia zmeniť pracovné miesta alebo obsah práce, zástupcovia zamestnancov musia dostať informácie včas a mať možnosť o jej dôsledkoch rokovať.
Kanadská diskusia ukazuje, že umelá inteligencia už vstupuje aj do kolektívneho vyjednávania. Analýza CCPA opisuje požiadavky týkajúce sa ochrany pracovných miest, odbornej prípravy, transparentnosti, spravodlivej odmeny a obmedzenia sledovania pracovníkov. Prináša aj príklad spoločného výboru zamestnávateľa a odborov pre umelú inteligenciu dohodnutého v kolektívnej zmluve.
Otázka pritom nespočíva len v tom, či technológia pracovné miesta vytvorí alebo zruší. Rovnako podstatné je, aká práca zostane ľuďom, či budú mať priestor rozvíjať svoje schopnosti a ako sa rozdelia prínosy vyššej produktivity. Práve tu musí zaznieť hlas zamestnancov a ich zástupcov.
Výskum a odborová skúsenosť sa dopĺňajú
Po stretnutí s CLC pokračovala delegácia KOZ SR v programe návštevou Canadian Centre for Policy Alternatives (CCPA). Organizácia sa venuje výskumu hospodárskej a sociálnej politiky a publikuje analýzy dostupné verejnosti. Medzi jej témy patria práca, nerovnosť, verejné služby aj umelá inteligencia.
Pre odbory je spolupráca s výskumným prostredím praktická. Pri vyjednávaní o mzdách sú dôležité údaje o životných nákladoch. Pri zmenách v priemysle treba poznať možné dôsledky pre zamestnanosť a regióny. Pri umelej inteligencii je potrebné odlišovať skutočné účinky od predpokladov a veľkých sľubov.
Skúsenosti zamestnancov ukazujú, čo sa deje na pracoviskách. Výskum pomáha vysvetliť širšie príčiny a dôsledky týchto zmien. Keď sa tieto dva zdroje poznania stretnú, odbory môžu lepšie pripravovať svoje návrhy pre kolektívne vyjednávanie, sociálny dialóg aj verejnú diskusiu. CCPA vo svojich aktuálnych publikáciách napríklad skúma, ako sa rozvoj umelej inteligencie dotýka pracovných práv, verejných financií či životného prostredia.
Súčasťou pracovného programu bolo aj stretnutie s predstaviteľmi kanadského federálneho Labour Programu. Diskusia sa venovala úlohe Medzinárodnej organizácie práce (MOP, v angličtine ILO) a aktuálnym výzvam vo svete práce. Medzi ne patria nové formy zamestnávania, digitalizácia, ochrana pracovných práv aj zabezpečenie dôstojných podmienok pre ľudí, ktorých práca sa mení pod vplyvom technológií.
Osobitnú pozornosť venovali účastníci Medzinárodnej konferencii práce (International Labour Conference, ILC), ktorá sa každoročne koná v Ženeve. Konferencia je miestom, kde sa diskutuje o kľúčových sociálnych a pracovných otázkach a prijímajú medzinárodné pracovné štandardy. KOZ SR a CLC pri jej rokovaniach úzko spolupracujú a vymieňajú si postoje k témam, ktoré sa týkajú pracujúcich v oboch krajinách. Stretnutie v Ottawe poskytlo priestor nadviazať na túto spoluprácu aj mimo konferenčných rokovaní a hovoriť o tom, ako sa medzinárodné záväzky premietajú do ochrany práv ľudí v praxi.
Návšteva tak spojila pohľad odborov, výskumníkov a verejnej správy. Zároveň pripomenula, že na výzvy budúcnosti práce treba reagovať doma aj spoločne na medzinárodnej úrovni.
Vzťahy EÚ a Kanady dostávajú nový impulz
Delegácia KOZ SR rokovala v Ottawe aj s predstaviteľmi Delegácie Európskej únie v Kanade. Stretnutie sa uskutočnilo v týždni, keď vystúpil kanadský premiér Mark Carney v Európskom parlamente. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zároveň navrhla otvoriť cestu k tomu, aby sa Kanada stala prvým „pridruženým členom“ EÚ. Ide o politický návrh, ktorého konkrétny obsah a právna podoba ešte nie sú určené.
Pre odbory je podstatné, aký obsah dostane prípadná hlbšia spolupráca. Európa a Kanada môžu rozvíjať spoločné projekty v obchode, energetike, technológiách či hospodárskej bezpečnosti. Pri ich príprave sa však musí rovnako vážne hovoriť o kvalite pracovných miest, právach zamestnancov, kolektívnom vyjednávaní a sociálnom dialógu.
KOZ SR bude spolu s kanadskými odborovými partnermi sledovať, ako sa návrhy na prehĺbenie spolupráce vyvinú. Odbory budú presadzovať, aby pri príprave konkrétnych dohôd dostali priestor sociálni partneri a aby hospodárska spolupráca prinášala prospech aj pracujúcim na oboch stranách Atlantiku. Je potrebné pýtať sa, aké pracovné miesta nové projekty vytvoria, za akých podmienok budú ľudia pracovať a ako sa výsledky spolupráce prejavia v ich živote.
Slovákov a Kanaďanov spájajú aj ľudské väzby
Vzťah Slovenska a Kanady tvoria popri diplomatických a hospodárskych kontaktoch aj ľudia, ktorí v Kanade našli svoj domov. Podľa neoficiálnych odhadov tam žije viac ako 100-tisíc Slovákov a ľudí so slovenskými koreňmi. Tento údaj vyjadruje neoficiálny odhad širšej krajanskej komunity, nie počet občanov Slovenskej republiky žijúcich v Kanade.
Osobné a rodinné väzby pripomínajú, že spolupráca medzi krajinami má aj ľudský rozmer. Slovenská komunita je súčasťou kanadskej spoločnosti a udržiava spojenie s krajinou svojho pôvodu. Aj preto má rozvíjanie vzťahov medzi Slovenskom a Kanadou význam presahujúci jednotlivé pracovné stretnutia.
Súčasťou návštevy bolo stretnutie s veľvyslankyňou Slovenskej republiky v Kanade Vierou Grigovou. Delegácia KOZ SR na ňom vyjadrila podporu budovaniu silných diplomatických, hospodárskych a pracovných vzťahov medzi Slovenskom a Kanadou, ako aj prehlbovaniu priateľstva a spolupráce medzi oboma krajinami.
História práce v uliciach Ottawy
Na záver pracovnej cesty pripravilo Workers’ History Museum (WHM) pre delegáciu KOZ SR odborársku prehliadku Ottawy. Počas nej priblížilo históriu pracujúcich a odborového hnutia v Kanade. Rozhovor o súčasných právach zamestnancov tak dostal aj historický rozmer. Za pravidlami, ktoré dnes ľudia považujú za samozrejmé, sú desaťročia organizovania, spoločného postupu a úsilia predchádzajúcich generácií.
Workers’ History Museum sa venuje uchovávaniu a približovaniu histórie práce v Ottawe a jej okolí. WHM pritom pripomína skúsenosti ľudí z rôznych odvetví vrátane odborovo organizovaných aj neorganizovaných pracovníkov.
Odborové hnutie sa musí venovať budúcnosti práce, umelej inteligencii a novým formám zamestnávania. Rovnako dôležité je však pamätať na to, ako vznikali práva, o ktoré sa dnes môže oprieť. Práve poznanie vlastnej histórie pomáha odborom vysvetľovať, prečo majú solidarita a spoločný postup význam aj v súčasnosti.
Návšteva kanadského parlamentu
Delegácia KOZ SR počas pobytu v Ottawe navštívila aj obe komory kanadského parlamentu. Prezrela si priestory Senátu Kanady a Dolnej snemovne, House of Commons, ktorá zasadá v budove West Block. Návšteva priblížila fungovanie kanadského parlamentného systému a prostredie, v ktorom sa rozhoduje aj o zákonoch ovplyvňujúcich pracovné a sociálne práva.
Pre odborovú delegáciu mala návšteva osobitný význam po rokovaniach o kolektívnom vyjednávaní a pracovnom práve. Pripomenula, že o pravidlách práce sa rozhoduje aj v parlamente, a preto odbory potrebujú priebežne sledovať legislatívu a prinášať do verejnej diskusie skúsenosti zamestnancov.
Septembrová pracovná cesta potvrdila, že vzdialenosť medzi Slovenskom a Kanadou nebráni odborom nachádzať spoločné témy. Kontakty nadviazané v Ottawe vytvárajú priestor na ďalšiu výmenu skúseností o kolektívnom vyjednávaní, vzdelávaní, ochrane pracovníkov digitálnych platforiem aj o pravidlách zavádzania umelej inteligencie. Spoločným cieľom zostáva, aby z hospodárskych a technologických zmien mali prospech aj ľudia, ktorých práca ich umožňuje.
Na záver KOZ SR ďakuje Jocelyne Dubois z Kanadského odborového kongresu za prípravu a koordináciu stretnutí, priebežnú komunikáciu a pomoc pri organizácii celej pracovnej návštevy. Aj vďaka jej úsiliu vznikol priestor na odborné diskusie a nadviazanie kontaktov, na ktorých môžu slovenské a kanadské odbory ďalej stavať.