Správa: Čo všetko môže byť predmetom dohody o sporných nárokoch?

Odpoveď: Zákonník práce v § 32 upravuje inštitút dohody o sporných nárokoch, ktorá je samostatným pomenovaným zmluvným typom v oblasti pracovného práva.

Nárok je sporný v prípade, ak účastníci majú rozdielne názory na obsah nároku. Predmetom spornosti tak môže byť najmä to, čo má byť plnené, v akom rozsahu, v akom čase, prípadne aj na akom mieste. Sporné nároky pritom môžu vyplývať nielen zo všeobecne záväzného právneho predpisu (spravidla zákona), ale aj z kolektívnej zmluvy alebo z pracovnej zmluvy. Zdrojom sporných nárokov môže byť aj kogentná právna úprava.

Význam dohody o sporných nárokoch je v tom, že má za cieľ odstrániť skutkovú a právnu spornosť nárokov medzi zamestnancom a zamestnávateľom bez toho, aby táto spornosť vyústila do právneho sporu, t. j. aby z tejto spornosti vznikol právny spor. Predmet dohody o sporných nárokoch sa nemusí dotýkať celého nároku, ale sa môže vzťahovať len na časť nároku. Dohoda spôsobuje zánik pôvodného nároku na základe dohody účastníkov, v dôsledku ktorej pôvodný záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok určený dohodou. Dohodou o sporných nárokoch uzavretou medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa tak pôvodné nároky rušia a nahrádzajú sa novými nárokmi.

Obsah dohody o sporných nárokoch Zákonník práce presne nekonkretizuje. Dohoda o sporných nárokoch by mala ako každá zmluva obsahovať presné identifikovanie zmluvných strán (účastníkov), určenie nároku, ktorý je sporný, a vymedzenie práv a povinností, ktoré majú medzi účastníkmi platiť namiesto doterajších nárokov alebo nárokov, ktoré sú sporné. Dohoda o sporných nárokoch sa môže z vecnej stránky dotýkať len niektorých práv a povinností, ktoré sú medzi účastníkmi sporné.

Dohodu o sporných nárokoch je nutné posudzovať odlišne od dohody, predmetom ktorej je uznanie povinnosti zamestnanca nahradiť škodu. Dojednanie dohody o sporných nárokoch prichádza do úvahy aj v prípade, ak ide o práva, ktoré boli premlčané. Platí teda, že predmetom dohody o sporných nárokoch môže byť nárok aj vtedy, ak je už premlčaný. Jej uzavretie nie je možné v prípade preklúzie.

Z hľadiska svojich právnych účinkov dohoda o sporných nárokoch spôsobuje, že doterajší právny nárok, resp. nároky zanikajú a vznikne nový, resp. nové nároky, v dôsledku čoho začína plynúť aj nová premlčacia lehota na uplatnenie práva, a to odo dňa, keď podľa dohody mohlo byť právo uplatnené prvýkrát. Dohodu o sporných nárokoch si nemožno zamieňať s dohodou o náhrade škody, pretože pri dohode o náhrade škody nárok účastníka nie je sporný.

Taká forma uzavretia dohody o sporných nárokoch, ktorá by bola v rozpore so zákonom, by obchádzala zákon alebo by bola v rozpore s dobrými mravmi, by bola neplatná (napr. vzdanie sa práva vopred niektorou zo zmluvných strán, účastníkov tejto dohody).

Pre kontraktáciu dohody o sporných nárokoch platia ustanovenia o právnych úkonoch. Z formálno-právnej stránky to znamená, že nedodržanie písomnej formy dohody o sporných nárokoch spôsobuje jej neplatnosť.

Nenašli ste žiadnu odpoveď? Nenašli ste informácie, ktoré ste hľadali? Opýtajte sa našich právnych KCO expertov TU.

Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"


Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk www.employment.gov.sk