Po letnej prestávke sa dnes konala tripartita, na ktorú boli predložené materiály, ktoré predkladali viacerí rezortní ministri. (Plné znenie všetkých predkladaných návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú na TU). KOZ SR venovala pozornosť všetkým predloženým materiálom, z ktorých vyberáme pre nás najdôležitejšie, ku ktorým sme si ešte v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnili pripomienky a na niektorých zotrvali aj na rokovaní tripartity.
HSR SR sa dnes zaoberala aj výškou minimálnej mzdy pre budúci rok. V termíne do 15. júla totiž sociálni partneri nedospeli k dohode, avšak Zákon o minimálnej mzde umožňuje rokovať na tripartitnej úrovni do konca augusta, čo dnes sociálni partneri aj využili.
Keďže medzi sociálnymi partnermi ani na rokovaní tripartity nedošlo k dohode, podľa v súčasnosti platnej úpravy sa stanovuje minimálna mzda ako 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku. Zákonom stanovený nárast minimálnej mzdy pre rok 2026 tak bude dosiahne hodnotu 915 € mesačne, 4,259 € hodinovo.
Vnímame širší kontext minimálnej mzdy. Zvyšovanie minimálnej mzdy sa prostredníctvom minimálnych mzdových nárokov prenáša aj do odmeňovania prác s vyšším stupňom náročnosti. Týmto zabezpečuje spravodlivé minimálne nároky na odmeňovanie zamestnancov v porovnateľnom postavení bez ohľadu na vek, pohlavie, zamestnávateľa, pracovnú pozíciu, región a pod. Výška minimálnej mzdy má rozhodujúci vplyv aj na výšku odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich prácu v tzv. neštandardných pracovných časoch.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní mala KOZ SR a jej členské odborové zväzy viacero zásadných pripomienok k predkladaným materiálom, ktoré však boli vysporiadané v rozporových konaniach, preto návrhy legislatívnych noriem posunula KOZ SR bez pripomienok na ďalšie konanie. Bolo tak aj v prípade návrhov zákonov predkladaných z dielne ministerstva školstva.
K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, mala KOZ SR pripomienky. Návrhom sa upravuje napríklad postupné zníženie veku dieťaťa, pre ktoré bude predprimárne vzdelávanie povinné, na tri roky veku, úprava hodnotenia žiakov v základných školách a stredných školách vrátane rozšírenia možnosti hodnotiť slovným hodnotením, úprava pravidiel individuálneho vzdelávania a vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, maturitnej skúšky atď. Po prerokovaní pripomienok so sociálnymi partnermi priamo na rokovaní tripartity došlo k úprave textu týkajúceho foriem a metód vzdelávacej činnosti, pričom ministerstvo školstva bude poskytovať pri tvorbe školských vzdelávacích programov metodickú podporu pre základné školy a bude zverejňovať na svojom webovom sídle učebné osnovy pre základné školy rozdelené pre jednotlivé ročníky v príslušných vzdelávacích cykloch, ktoré môže základná škola využiť pri vypracovaní školského vzdelávacieho programu.
Návrh zákona o vysokých školách, predkladaný ministerstvom školstva, rieši o.i. aj dlhoročný problém reťazenia pracovných pomerov vysokoškolských učiteľov, ktoré spôsobovalo vysokú mieru prekarizácie a bolo v rozpore s európskymi štandardmi. Nová úprava zabezpečí, že učiteľ po 9 rokoch na funkčnom mieste získa stabilnú pracovnú zmluvu až do veku 70 rokov, čím sa výrazne zvýši istota a motivácia v akademickom prostredí. Zároveň sa zavádza inštitút sabatikalu – plateného tvorivého voľna raz za 7 rokov – ktorý umožní učiteľom venovať sa výskumu, vzdelávaniu či obnoveniu odborných kapacít. Počas tohto voľna by mali nárok na plat znížený najviac o 40 percent.
KOZ SR žiadala na rokovanie tripartity, mimo vopred stanovený program, o zaradenie viacerých bodov. Jedným bolo aj predloženie informácie o príprave Akčného plánu v zmysle Smernice EK o primeraných minimálnych mzdách. Prijatie Akčného plánu na podporu kolektívneho vyjednávania do novembra 2025 vyplýva z európskej Smernice o primeraných minimálnych mzdách. Pracovná skupina, vytvorená na úrovni KOZ SR, na príprave našich návrhov pracovala takmer rok a naše návrhy boli zaslané ministerstvu práce. Naše návrhy sa týkajú problematických oblastí, v ktorých sú nevyhnutné zmeny s cieľom podporiť kolektívne vyjednávanie na Slovensku (odporúčanie je 80-percentné pokrytie kolektívnymi zmluvami), či už ide o zakladanie a pôsobenie odborových organizácií, alebo aká je úloha a práca rozhodcov a sprostredkovateľov. Ministerstvo práce do konca septembra spracuje návrh Akčného plánu na základe pripomienok a podnetov od sociálnych partnerov.
V júni tohto roka sa v Ženeve konala 113. Stála konferencia Medzinárodnej organizácie práce (MOP), na ktorej bol pre KOZ SR jeden z kľúčových bodov rokovania, a to posudzovanie súladu slovenského zákona o tripartite (č. 103/2007 Z. z.) s medzinárodnými záväzkami. Slovenská právna úprava, konkrétne novela účinná od 1. marca 2021, totiž umožňuje vstup do tripartity aj organizáciám s minimálnou alebo takmer žiadnou členskou základňou. Podľa KOZ SR ide o jasné porušenie Dohovoru MOP č. 144 o trojstranných konzultáciách, ktorý je kľúčovým nástrojom na zabezpečenie férového, vyváženého a funkčného sociálneho dialógu medzi vládou, zamestnávateľmi a zamestnancami. Dohovor ukladá štátom povinnosť viesť tieto konzultácie s najreprezentatívnejšími organizáciami – nie s hociktorým subjektom, ktorý sa formálne zaregistruje bez preukázanej členskej základne, organizačnej štruktúry či vyjednávacích skúseností. Tento stav vyvolal vlnu kritiky a Slovensko sa ocitlo na zozname tzv. individuálnych prípadov Výboru pre uplatňovanie noriem pri MOP. KOZ SR na dnešnom rokovaní HSR informovala o výsledku tohto prejednávania: výbor slovenskej vláde odporučil zosúladiť národný zákon o tripartite s Dohovorom MOP č. 144, čiže zabezpečiť, aby žiadna výnimka, právne a ani prakticky, neumožňovala, že organizácie bez preukázanej reprezentatívnosti budú mať rovnaké práva ako skutočne reprezentatívne subjekty, vrátane zabezpečenia rovnakých, objektívnych a transparentných podmienok vstupu pre všetkých sociálnych partnerov. Podľa vyjadrení ministra práce bude ministerstvo hľadať spôsoby, ako zlepšiť zastúpenie sociálnych partnerov v HSR.
KOZ SR požiadala na rokovanie HSR (aj ostatní sociálni partneri) predloženie informácie o príprave konsolidačných opatrení pre rok 2026. KOZ SR ponúkla vláde a ostatným relevantným aktérom „Sumár návrhov konsolidačných opatrení z pohľadu KOZ SR“, ktorým reaguje na aktuálnu potrebu ozdravenia verejných financií Slovenska.
V ostatnom období prijaté a realizované konsolidačné opatrenia neboli predmetom konštruktívneho sociálneho dialógu. Neodzrkadľujú reálnu participáciu sociálnych partnerov a dopadajú najmä na zamestnancov, nízkopríjmové skupiny a sociálne zraniteľné osoby. Preto sme opakovane počas roka žiadali, aby boli konsolidačné opatrenia tvorené spolu so sociálnymi partnermi. Predložený sumár návrhov opatrení prináša návrhy, ktoré reflektujú hodnotové ukotvenie KOZ SR a vychádzajú z Programu KOZ SR na roky 2022 – 2026. Cieľom návrhov je hľadať také riešenia, ktoré budú sociálne únosné, systémovo spravodlivé a nebudú dodatočne zaťažovať zamestnancov. KOZ SR jednoznačne odmieta, aby zamestnanci a ich rodiny boli opäť tými, kto zaplatí cenu konsolidácie.
Medzi hlavné opatrenia, ktoré KOZ SR navrhuje na zvýšenie príjmov štátu s cieľom presunúť daňové bremeno na nadštandardný majetok a negatívnu spotrebu, patria:
- zlepšenie efektívnosti výberu daní a boj proti daňovým únikom,
- zvýšenie príjmov z majetkových a environmentálnych daní,
- zavedenie spravodlivejšieho, progresívneho daňového systému.
Na strane výdavkov KOZ SR presadzuje opatrenia, ktoré zefektívnia riadenie štátu, minimalizujú dopady na bežné domácnosti a nesťažia kolektívne vyjednávanie.
Slovensko podľa KOZ SR čelí vážnemu deficitu vízie a koordinácie verejných politík. Samotná konsolidácia bez širších systémových zmien – ako je rozumná priemyselná politika, decentralizácia verejnej správy či progresívna daňová reforma – neprinesie trvalo udržateľný efekt. Namiesto ad hoc opatrení je potrebné vypracovať dlhodobú daňovú stratégiu, ktorá bude reflektovať výzvy modernej ekonomiky, ako je digitalizácia či klimatická transformácia.
KOZ SR si plne uvedomuje potrebu ozdravenia verejných financií. Rovnako si však uvedomuje aj svoju zodpovednosť – presadzovať také riešenia, ktoré budú férové, solidárne a nebudú likvidačné pre pracujúcich. Prijaté opatrenia musia byť výsledkom dialógu a dohody sociálnych partnerov, nie jednostranného rozhodovania.
Minister práce deklaroval, že hneď, ako bude zoznam konsolidačným opatrení známy, okamžite zvolá rokovanie tripartity. Návrh rozpočtu verejnej správy by mal byť predložený v polovici októbra.