V Bratislave sa tento týždeň konala vzdelávacia konferencia Edudays 2025, ktorú zorganizoval Európsky odborový inštitút (ETUI). Ako už napovedá samotný názov podujatia – Trade Union Education for Democracy – odborári z celej Európy na ňom diskutovali o tom, ako svojich členov vzdelávať a pomáhať im rozvíjať demokratické hodnoty.
Na úvod vystúpil Fabio Ghelfi, riaditeľ ETUI pre vzdelávanie, ktorý zdôraznil, že vzdelávanie je pilierom demokracie. Vzdelávania totiž rozvíja kritické myslenie a podporuje kolektívnu schopnosť vytvárať spravodlivejšiu budúcnosť. Vzdelávanie zároveň posilňuje demokraciu. Odborové vzdelávanie je podľa neho silným nástrojom emancipácie. Poskytuje pracovníkom vedomosti a sebavedomie potrebné na účasť v demokratickom živote a pri kolektívnom vyjednávaní.
Po ňom sa slova ujala Monika Uhlerová. Prezidentka KOZ vo svojom prejave hovorila o tom, že demokratický systém musíme chrániť, rozvíjať a neustále obnovovať, pretože demokracia nie je samozrejmosťou. „A práve odbory sú jedným z pilierov demokracie. Ak majú ľudia možnosť kolektívne sa združovať, vyjednávať a presadzovať svoje práva, ak sú vypočutí nielen ako jednotlivci, ale aj ako spoločenstvo, vtedy je demokracia živá. Ak však odbory slabnú, slabne aj samotná demokracia,“ povedala.
Šéfka slovenských odborov zdôraznila, že odborové hnutie je neoddeliteľnou súčasťou občianskej spoločnosti a demokracie. Svoj príhovor zakončila slovami: „Bez silných odborov niet sociálnej spravodlivosti. Bez vzdelania niet silných odborov. A bez demokracie niet slobodnej spoločnosti. Preto je dôležité, aby sme sa učili – navzájom, od seba, aj od našich partnerov v Európe.“
K účastníkom konferencie sa potom prihovorila Maria Helene André z Medzinárodnej organizácie práca (ILO), ktorá upozornila na to, že demokracia nemôže existovať bez sociálnej spravodlivosti. Úvodný blok uzavrel Andrew Watt, generálny riaditeľ ETUI. Ten vo svojom príspevku hovoril o polykríze, ktorej aktuálne čelíme.
Návšteva ELA
Potom už nasledovali dva dni prednášok a seminárov venované demokracii. Medzi rečníkmi vystúpil napr. Martin Kahanec, vedecký riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), sociologička Jane Holgate z Univerzity v Leedse, či poľský politológ Bartosz Rydliński,, ktorý pôsobí na univerzite v Lubline.
Jane Holgate sa dlhodobo venuje výskumu pracovných vzťahov, odborov, organizovaniu práce a nerovnosti a o týchto témach napísala viacero kníh. Na margo dnešnej frustrácie robotníkov a ich príklonu k extrémnej pravici poznamenala: „Ak dáme ľudom iba fakty, ale tí majú pocit, že sú osamotení, tak to nezaberie. Potrebujeme dialóg.“ Preto je podľa nej veľmi dôležité sa s ľuďmi rozprávať, nenechať ich napospas extrémistom.
Fabio Ghelfi zasa hovoril o tom, že mladých ľudí, ktorí používajú najmä Tic-Toc je nutné naučiť, aký obsah sa tu nachádza, aby dokázali rozlišovať medzi informáciami a dezinformáciami.
Účastníci konferencie sa mali možnosť zoznámiť aj s činnosťou Európskeho orgánu práce (ELA) sídliaceho v Bratislave, ktorý priamo navštívili. Aj tu rezonovala najmä problematika šíriacich sa dezinformácií a debatovalo sa o tom ako navrátiť dôveru ľudí v demokratický systém. O tých témach diskutoval výkonný riaditeľ ELA Cosmin Boiangiu s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou.
Umelá inteligencia
Posledný deň konferencie bol venovaný využívaniu umelej inteligencie (AI). Laetitia Vitaud, autorka viacerých kníh o budúcnosti práce, hovorila o vplyve umelej inteligencie na trh práce, najmä z pohľadu mladých absolventov univerzít. Podľa nej existujú dva protichodné názory – niektorí tvrdia, že AI ničí pracovné príležitosti pre mladých, zatiaľ čo iní to popierajú. Sama sa prikláňa skôr k prvému názoru.
Podľa nej AI môže byť zároveň dvojsečná zbraň: z jednej strany znižuje potrebu kvalifikácie v niektorých oblastiach, z druhej jej využitím môže kvalifikáciu aj zvyšovať.
AI ovplyvňuje aj zručnosti pracovníkov. Vďaka nej sa experti stávajú ešte lepšími, čím sa prehlbuje rozdiel medzi profesionálmi a začiatočníkmi. Napríklad profesionálni predajcovia, ktorí využívajú AI, dokážu predať omnoho viac. Na druhej starne v call centrách AI pomáha začiatočníkom dosiahnuť výkon porovnateľný so skúsenými pracovníkmi. Naopak, odhaduje sa, že AI môže automaticky vytvárať až 90% kódov, čo ohrozuje najmä začínajúcich programátorov.
Pokiaľ ide o demografiu, zanikajúce pracovné miesta na najnižších úrovniach môžu byť kompenzované tvorbou nových miest v iných oblastiach. Už dnes AI negatívne ovplyvňuje pracovné príležitosti mladých, najmä v USA, kde vládne oveľa väčší pesimizmus než v Európe.
Dôvodom je o.i. aj to, že nezamestnanosť mladých v USA rastie a čas hľadania práce sa predlžuje. Podľa Vitaud sú však problémy na trhu práce oveľa zložitejšie, a AI sa často používa ako jednoduché vysvetlenie všetkých problémov.
Sama Vitaudová sa na využívanie umelej inteligenciu na trhu práce pozerá skôr skepticky. Zatiaľ čo nárast produktivity je len mierny, enormne rastie spotreba energie. Dátové centrá podporujúce AI majú extrémnu spotrebu energie aj pitnej vody, čo zvyšuje náklady na energie a má obrovské environmentálne dopady.
Umelá inteligencia podnecuje boj o zručnosti: likviduje nižšie priečky, čím zvyšuje hodnotu odborných znalostí, ale zároveň znehodnocuje odborné znalosti tým, že posilňuje menej kvalifikovaných pracovníkov. Obidve sily existujú vedľa seba. Dnešný boom umelej inteligencie môže byť podľa nej iba bublinou, ku ktorej by sme mali pristupovať so zvedavosťou, ale aj s dávkou zdravej skepsy.
Ďalšou rečníčkou bola Aída Ponce Del Castillo, výskumníčka ETUI, ktorá je autorkou knihy Umelá inteligencia, práca a spoločnosť. Del Castillo, upozornila na dôležitosť riadenia a implementácie AI. Uviedla, že používanie rôznych AI nástrojov – ako ChatGPT, Copilot, Perplexity – je dnes už bežné, no treba byť obozretný v etických otázkach. Môžu byť zneužité, nakoľko niektorí používatelia AI mechanicky prijímajú odpovede bez overenia, čo vedie k šíreniu chýb.
Medzi riziká patrí najmä etický aspekt – AI môže znásobiť predsudky a často sa snaží odpovedať aj vtedy, keď nevie odpoveď, čím môže šíriť nepravdivé informácie. Dôležité je preto jasné a špecifické zadanie úloh AI. Zdôraznila preto potrebu kritického prístupu k AI.
Daniel Valkatari, fínsky odborár a odborník na AI zasa poukázal na to, že problémom je tiež to, že neplatené AI nástroje sú často neaktuálne – ako príklad uviedol, že jeden z bezplatných chatov uvádzal ešte niekoľko mesiacov po nástupe Donalda Trumpa, že prezidentom USA je Joe Biden. AI však podľa neho môže výrazne zefektívniť prácu, najmä pri komunikácii a prekladoch, a umožňuje sústrediť sa na menej rutinné úlohy.
Valkatari na záver konferencie povedal, že vývoj AI postupuje veľmi rýchlo a tí, čo neudržia tempo, môžu byť na trhu práce znevýhodnení. A keďže populácia sa zmenšuje, čo znižuje dostupnosť pracovnej sily, tak význam AI bude stúpať. Zároveň sa však očakáva nárast pracovných miest v oblasti starostlivosti o starších, zdravotníctve, práci s deťmi či doručovaní, kde AI dokáže pomôcť minimálne.
