V dňoch 12. až 14. novembra 2025 prebehol v Bruseli odborný tréning „Data rights for the labour movement“, ktorý zorganizoval Európsky odborový inštitút (ETUI) v spolupráci so Švédskou odborovou konfederáciou (LO) a Konfederáciou odborových zväzov SR (KOZ SR). Podujatie sa venovalo jednej z najdôležitejších aktuálnych tém v pracovnom práve – ochrane dát pracovníkov a regulácii umelej inteligencie na pracovisku.
Za Slovensko sa zúčastnilo päť zástupcov KOZ SR a odborového zväzu ECHOZ, medzi nimi aj prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová. Tréning prilákal aj zástupcov zamestnancov z Talianska, Švédska, Belgicka, Česka, Fínska a Rakúska, čo vytvorilo priestor pre rozsiahlu medzinárodnú výmenu skúseností.
AI ako dobrý sluha a zlý pán
Program workshopu viedla Valerica Dumitrescu (ETUI) ako hlavná organizátorka a facilitátorka tréningu spolu s Miroslavom Hajnošom (KOZ SR). Hlavným hosťom podujatia bola výskumníčka Dr. Aida Ponce Del Castillo (ETUI), expertka na digitálne technológie a ochranu súkromia. Prednášala o dátových právach pracovníkov, rizikách AI a požiadavkách GDPR. Tobias Sjoqvist (Labour Law Officer, Švédsko) sa pripojil zo Švédska so svojou expertízou legislatívy vo Švédsku a Fínsku, v ktorej zdôraznil silné garancie ochrany súkromia vo fínskej legislatíve.
Hlavnými témami workshopu bolo najmä monitorovanie pracovníkov, HR algoritmy, profilovanie, povinnosti zamestnávateľov, ale aj to, ako môžu odbory využívať GDPR a nový AI Act pri vyjednávaní lepšej regulácie na pracoviskách.
Digitalizácia práce v praxi: od GDPR po algoritmické riadenie
Účastníci na úvod absolvovali viacero aktivít a cvičení, ktorým dominovala AI stolová hra skonštruovaná ETUI, ktorá simuluje situácie spojené s používaním umelej inteligencie na pracovisku. Účastníci v nej preberajú rôzne roly – odborárov, zamestnávateľov či regulátorov, a riešia dilemy ako monitorovanie pracovníkov, algoritmické rozhodovanie či ochrana súkromia. Cieľom hry je podporiť porozumenie dopadom AI na pracovné podmienky a posilniť sociálny dialóg pri digitalizácii práce.
Ďalšou aktivitou boli analýzy reálnych prípadových štúdií.
- Holandsko (SyRI): Algoritmus na detekciu podvodov pri žiadostiach o sociálne dávky, ktorý nespravodlivo diskriminoval tisíce rodín na základe neúplných alebo nesprávnych dát, čo viedlo k jeho zrušeniu súdom.
- Francúzsko (Foncier Innovant): AI na identifikáciu nepovolených stavieb zlyhávala pre nedostatok ľudskej expertízy a vyvolala obavy o kvalitu verejných služieb.
- Nemecko (Úrad práce): Algoritmus vo verejných službách zamestnanosti znevýhodňoval ženy, starších pracovníkov a migrantov pre skreslené historické dáta.
- Španielsko (ADMS): Automatizované rozhodovanie o sociálnych dávkach bolo netransparentné a náchylné na diskrimináciu kvôli nekvalitným dátam.
Dr. Aida Ponce Del Castillo s prítomnými diskutovala nielen o dopadoch AI Act, GDPR a zavádzaní legislatívy v krajinách EÚ, ale hovorila aj o rizikách, ktoré vyplývajú z chystanej zmeny legislatívy (Omnibus) a tlakov na zvyšovanie konkurencieschopnosti EÚ cez škrtanie v reguláciách na ochranu zamestnancov.
Diskutovala taktiež o tom, ako vyhodnotiť výšku rizika AI a ako sa k tomu majú postaviť odborári. Napríklad ako konať, ak odbory identifikujú vysokorizikové AI systémy v personalistike, monitorovaní výkonu či hodnotení pracovníkov. Ale aj ako rozpoznávať jednotlivé funkcie a procesy v rámci AI, jej zavádzania a kontroly.
- Aká je zodpovednosť DPO (Data Protection Officer): zodpovedná osoba pre ochranu údajov v organizácii, ktorá dohliada na súlad s GDPR.
- Kto je Data Controller (určuje účel a spôsob spracúvania údajov) a kto Data Processor (subjekt spracuvajúci dáta).
- Čo je DPIA (Data Protection Impact Assessment): proces na posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov.
- DPA (Data Protection Authority): národný dozorný orgán pre ochranu osobných údajov, Na Slovensku to je ÚOOÚ SR.
Tobias Sjoqvist s prítomnými účastníkmi workshopu diskutoval najmä o švédskej legislatíve, ktorá sa vo veľkej miere spolieha na kolektívne vyjednávanie a hoci je pokrytie kolektívnymi zmluvami vo Švédsku vysoké, nedokáže držať krok v oblasti AI. Jeho odporúčanie znie, že „podobne, ako to majú v Fínsku, je potrebné ochranu zamestnancov v oblasti AI regulovať najmä v národnej legislatíve“.
Medzinárodné skúsenosti
V diskusii medzi účastníkmi workshopu zazneli príklady z praxe viacerých krajín, napríklad z talianskej logistiky, fínskej legislatívy, švédskeho dohľadu, rakúskej praxe v kolektívnych zmluvách, aj z českých odborových diskusií o deregulácii GDPR. Rovnako zaznali aj rôzne nápady, ako procesy zlepšiť, napr. slovenskí zástupcovia navrhli, aby národné dozorné orgány pre ochranu osobných údajov zriadili samostatné oddelenie, ktoré by sa venovalo iba podnetom od zamestnancov alebo od zástupcov zamestnancov.
Odbory musia byť pri AI rovnako aktívne ako pri BOZP
Digitálne technológie menia svet práce tak rýchlo, že odbory musia posilniť svoje kompetencie v oblasti dát a umelej inteligencie. Účastníci skonštatovali, že technologické zmeny sú doslova revolučné a aj reakcia odborov musí byť rovnako rýchla, pretože dnes už nestačia postupy na ktoré boli zvyknuté v minulosti.
Účastníci sa zhodli, že:
- kolektívne zmluvy budú musieť výslovne upravovať monitorovanie, zber dát a algoritmické hodnotenie;
- odbory musia byť zapojené do DPIA (Data Protection Impact Assessment), hoci z legislatívy nevyplýva povinnosť zamestnávateľov do procesu zapojiť zástupcov zamestnancov;
- pracovníci potrebujú jednoduché nástroje (napr. checklist) ako si uplatňovať svoje práva – prístup, výmaz, námietku, obmedzenie spracúvania;
- ochrana súkromia je neoddeliteľnou súčasťou dôstojných pracovných podmienok.
Slovenská delegácia potvrdila, že odbory sú pripravené byť v tejto oblasti aktívnymi partnermi, ktorí budú chrániť pracovníkov aj v ére algoritmov. A jeden zo slovenských účastníkov navrhol krátky kontrolný zoznam (checklist), ktorý by objasnil zamestnancom, ako dáta zamestnávateľ spracúva, aké technológie monitorovania a dohľadu používa a aké práva podľa GDPR majú a ako ich môžu uplatniť.
Výstava: Môj šéf, Algorytmus
Účastníci workshopu sa zúčastnili aj výstavy v priestoroch Európskeho hospodárskeho s sociálneho výboru (ECOSOC) venovanej problematike vplyvov AI na pracovné miesta. Umelecké obrazy vytvorené živými španielskými umelcami Alexom Martinezom Sanzom a Mikelom Murillom Saucom, spracovávali reálne obavy pracovníkov z rôznych sektorov a krajín EÚ pred zavádzaním umelej inteligancie do sveta práce.
BOX: Čo je to AI Act?
AI Act je prvá komplexná európska regulácia umelej inteligencie, ktorá stanovuje pravidlá pre vývoj, používanie a kontrolu AI systémov v EÚ. Jej cieľom je zvýšiť bezpečnosť, transparentnosť a ochranu základných práv, vrátane práv pracovníkov.
Hlavné prvky AI Act:
- Rizikové kategórie AI systémov
Regulácia rozlišuje štyri typy rizika:
- Neprijateľné riziko – zakázané systémy (napr. rozpoznávanie emócií na pracovisku).
- Vysoké riziko – prísne regulované (napr. HR algoritmy, nábor, hodnotenie výkonu).
- Obmedzené riziko – povinnosť poskytovať informácie.
- Minimálne riziko – voľné používanie.
- Povinnosti poskytovateľov a používateľov
Zamestnávatelia, ktorí používajú AI na riadenie práce, musia zabezpečiť:
- posúdenie rizík,
- transparentnosť a informovanie pracovníkov,
- ľudskú kontrolu nad rozhodovaním,
- robustnosť, presnosť a kybernetickú bezpečnosť systémov.
- Práva pracovníkov
AI Act chráni pracovníkov pred diskrimináciou, netransparentnými algoritmami a neodôvodneným monitoringom.