Európsky odborový inštitút (ETUI) a Európske kompetenčné centrum pre účasť pracovníkov (EWPCC) zorganizovali dvojdňový (4.-5. novembra 2025) workshop zameraný na praktické uplatnenie smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD). Podujatie sa uskutočnilo v poľskom Krakove a bolo určené pre odborových zástupcov a členov zamestnaneckých rád z Poľska, Česka a Slovenska.
Cieľom seminára bolo vysvetliť, ako môžu odbory a zástupcovia zamestnancov využívať nové povinnosti firiem v oblasti nefinančného výkazníctva na zlepšenie sociálneho dialógu, pracovných podmienok a tvorby dôstojných pracovných miest.
Slovenských zamestnancov a odborové organizácie na workshope zastupovali: Ferdinand Chomo (OZ PP), František Balaga (OZ KOVO), František Gajdoš (KOZ SR), Ján Košč (KOZ SR), Jana Szaszová (OZ BP), Martin Čech (OZ KOVO), Martin Čuchor (OZ DLV) a Vladimír Mihálik (IOZ), ktorí sa aktívne zapájali nielen do diskusie na tému, ale aj doširších diskusií so zástupcami odborov z Poľska a Česka.
Workshop otvorili Aline Hoffmann a Cyprian Szyszka. Aline Hoffmann vedie Európske kompetenčné centrum pre účasť pracovníkov (EWPCC) a dlhodobo sa venuje posilňovaniu úlohy zamestnancov v riadení podnikov. Cyprian Szyszka pôsobí špecialista na vzdelávanie a rozvoj odborových kompetencií v oblasti Európskych zamestnaneckých rád a koordinuje školenia zamerané na sociálny dialóg a účasť pracovníkov v nadnárodných spoločnostiach.
Prvý deň patril úvodu do smernice CSRD a cvičeniam, ktoré ukázali, ako z reportov o udržateľnosti získavať dáta o pracovných podmienkach – napríklad o mzdách, kolektívnom vyjednávaní, diverzite či bezpečnosti práce. Účastníci analyzovali reálne výročné správy európskych podnikov, ako napríklad Orange Polska, UniCredit či TotalEnergies, podľa štandardov ESRS (European Sustainability Reporting Standards).
Druhý deň sa zameral na tzv. „posúdenie významnosti“ (materiality assessment) – proces, ktorý určuje, ktoré sociálne a environmentálne témy sú pre firmu najdôležitejšie z hľadiska jej vplyvu na zamestnancov, životné prostredie a spoločnosť. Diskutovalo sa aj o tom, ako môžu odbory využiť svoje práva na informácie a konzultácie v rámci CSRD a ako reagovať v prípade, že postoje zamestnancov sa líšia od tvrdení manažmentu.
Hlavným prednášajúcim bol Sigurt Vitols, výskumník pôsobiaci na Berlínskom centre pre sociálny výskum (WZB) a dlhodobo sa venuje tejto téme a na jej implemetácii spolupracuje aj s Európskym odborovým inštitútom (ETUI). Je aj členom Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG), založenej Európskou komisiou a zameranej na vývoj a propagáciu európskeho pohľadu v oblasti výkazníctva podnikov (finančného i nefinančného). Dlhodobo sa venuje témam sociálnej zodpovednosti podnikov, úlohe zamestnancov v podnikových štruktúrach a udržateľnému riadeniu firiem.
Vo svojich prezentáciách zdôraznil, že smernica CSRD je „game changer“ (zmena hry) – zásadná zmena v transparentnosti a zodpovednosti firiem, ktorá po prvýkrát umožňuje, aby mali zástupcovia pracovníkov lepší prístup k overeným informáciám o stave pracovnej sily, kolektívnom vyjednávaní, rodovej rovnosti, školeniach, odmeňovaní či bezpečnosti práce a zároveň poskytuje zástupcom zamestnancov dostatok práv, aby žiadali prípadnú nápravu nedostatkov, či už vo zverejnených dátach, alebo zlepšovanie
„Ak budú podniky podávať kvalitné správy o udržateľnosti, konečnými príjemcami budú aj samotní zamestnanci a odbory – budú lepšie informovaní a budú môcť účinnejšie viesť sociálny dialóg,“
Sigurd Vitols
Účastníci z radov zástupcov odborov diskutovali aj o otázkach „greenwashingu“ a o tom, ako zabezpečiť, aby správy o udržateľnosti neboli len formálnym PR dokumentom firiem, ale aby aj zamestnanci a zástupcovia zamestnancov mali dosah na to, čo sa v správe objaví. V diskusii odznelo, že práve „S“ v skratke ESG (životné prostredie, sociálne otázky a riadenie), ktoré má byť podstatou CSRD, je pre pracovníkov najdôležitejšie – pretože odráža pracovné podmienky, mzdy a sociálny dialóg.
A hoci smernica vytvára nové práva, nie je žiadnym zázračným riešením problémov s ktorými sa odbory a slovenskí zamestnanci boria. Po dlhšej diskusii a vyjasňovaní si podrobností, účastníci zdôraznili, že dôležité nie je len to ako bola táto smernica implementovaná do národných legislatív, ale ako bude prebiehať skutočné zapojenie odborov do konzultácií, či už pri tvorbe výročných správ podnikov, či pri ich prípadnej kritike. No najmä pri tom, ako dokážu zástupcovia zamestnancov tieto správy a v nich obsiahnuté informácie využiť pri kolektívnom vyjednávaní. Táto „zmena hry“ nespočíva v tom, že zástupcovia odborov dostanú do rúk hotové riešenia, ale v tom, že im poskytuje nástroje, ktorými sa k riešeniam ľahšie prepracujú.
Workshop v Krakove ukázal, že CSRD a ESG reporty, ako súčasť výročných správ podnikov a korporácií, môžu byť účinným nástrojom pre zamestnancov a odbory, ak sa naučia správne čítať a využívať dáta, ktoré firmy zverejňujú. Ako zaznelo na záver podujatia – úloha odborov sa mení z reaktívnej na proaktívnu, a nové pravidlá transparentnosti môžu odborovým organizáciám poskytnúť silnejšie argumenty v kolektívnom vyjednávaní aj v dialógu o udržateľnom rozvoji.