8. marec Medzinárodný deň žien: Zamestnávatelia a vlády nedostatočne bojujú proti násiliu a obťažovaniu v práci

Zamestnávatelia, zákonodarcovia a orgány činné v trestnom konaní nedostatočne bojujú proti násiliu páchanému na ženách a ich obťažovaniu na pracovisku – vyplýva z prieskumu Európskej odborovej konfederácie, ktorý sa začiatkom roka uskutočnil v 21 európskych krajinách.

V prieskume sa zistilo, že len 16 % respondentov tvrdí, že zamestnávatelia aktualizovali svoje politiky na riešenie obťažovania na internete súvisiaceho s prácou na diaľku; 23 % si myslí, že zamestnávatelia urobili dosť v boji proti násiliu a obťažovaniu v práci, a to aj v online prostredí; 16 % si myslí, že ich vnútroštátne právne predpisy sú dostatočne silné na to, aby riešili násilie a obťažovanie v práci vrátane online;17 % verí, že právne predpisy ich krajiny na boj proti násiliu a obťažovaniu v práci vrátane online sú primerane presadzované. Väčšina respondentov však uviedla, že sú znepokojení alebo dokonca veľmi znepokojení násilím a obťažovaním v práci, v online aj offline režime.

Preto EOK vrátane KOZ SR a mnoho ďalších národných a medzinárodných odborových zväzov využíva Medzinárodný deň žien na posilnenie potreby všetkých vlád ratifikovať Dohovor MOP č. 190, ktorý vstúpi do platnosti tento rok. Je to prvý medzinárodný pracovný štandard na riešenie násilia a obťažovania v práci. Vlády a zamestnávatelia, ktorí sú členmi MOP, sa dohodli na dohovore a zaviazali sa zlepšiť zákony, služby a postupy prevencie a boja proti násiliu a obťažovaniu.

Zástupkyňa generálneho tajomníka EOK Esther Lynchová pri tejto príležitosti uviedla: „Násilie a obťažovanie v práci je pre mnohé ženy neprijateľnou realitou. Je jasné, že politiky zamestnávateľov a metódy prevencie boli ovplyvnené aj v súvislosti s ochorením COVID 19.”

Pandémia vytvorila ďalšie hrozby pre ženy v práci, či už ide o násilie zo strany zákazníkov a klientov, ktorí odmietajú dodržiavať bezpečnostné COVID pravidlá, nové formy sexuálneho obťažovania na internete alebo nárast domáceho násilia pri práci z domu. „Ide o skryté hrozby, o ktorých sa pracovníčky boja prehovoriť, pretože každý sa teraz bojí o svoju prácu. Je potrebné vybudovať ,lepší normál´, po COVID-19. Pracoviská bez násilia a obťažovania by mali byť súčasťou tejto rovnice,“ dodala E. Lynchová, „preto majú vlády povinnosť urýchlene ratifikovať dohovor MOP č. 190, ktorý by mal poskytnúť novú ochranu ženám bez ohľadu na to, kde pracujú, a to aj doma.”

Smernica o transparentnosti platov: dobré zásady, neprimerané nástroje

Na Slovensku stále pretrváva aj platová nerovnosť medzi pohlaviami, ktorú koronakríza dokázateľne prehĺbila. Pred rokom, v marci 2020, sa Konfederácia odborových zväzov SR pripojila k odborom v celej Európe, ktoré žiadali, aby sa smernicou o transparentnosti odmeňovania ukončilo zamlčiavanie o mzdách a aby sa vyplácal rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Trvalo rok, kým Európska komisia, 4. marca 2021, konečne svoj návrh smernice o transparentnosti platov zverejnila.

Otázka rodovej nerovnosti v odmeňovaní je pre Slovensko vysoko aktuálna. Rodový mzdový rozdiel z priemernej hrubej mesačnej mzdy dosahuje na Slovensku stále okolo 20 %, pričom priemer EÚ je 16 %. Predpokladáme aj všeobecný pozitívny efekt na zamestnanecké prostredie a zvýšenie spravodlivosti v odmeňovaní, nielen voči ženám, ale aj pracovníkom vykonávajúcim rovnaké pracovné činnosti.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vďaka aktivitám KOZ SR sa do slovenskej legislatívy už dostali úpravy ako zverejňovanie miezd v pracovných inzerciách a rovnako zákaz pre zamestnávateľov zaväzovať v pracovných zmluvách svojich pracovníkov zákazom rozprávať sa o výške vlastnej mzdy. Uvedené opatrenia považujeme za dôležité pri dosahovaní dôstojnej práce a spravodlivých pracovných podmienok. Prijatie obdobných opatrení na európskej úrovni je esenciálne, keďže tendencie aj na Slovensku smerujú k väčšej liberalizácií trhu práce, čo môže mať negatívny efekt aj na postavenie žien.

Zároveň sa KOZ SR stotožňuje so stanoviskom Európskej odborovej konfederácie, že návrh smernice si zaslúži vylepšenia. Je pravdou, že audity platov budú musieť robiť len väčšie firmy a sami zamestnávatelia sa rozhodnú, ktoré pozície môžu byť v prípade práva na rovnaký plat porovnávané, čo môže znefunkčniť samotné opatrenie. Negatívne vnímame aj reprezentáciu zamestnancov. Návrh tiež neráta priamo s odbormi, čo môže viesť k vzniku rôznych falošných organizácií. Transparentnosť, platové audity a akčné plány sú užitočné, avšak nezaručujú zmenu bez toho, aby sa ženám a odborovým zväzom neumožnilo pracovať na ich dosiahnutí.