Správa: Ktorí zamestnávatelia uplatňujú minimálne mzdové nároky?
Odpoveď: Účelom inštitútu minimálnych mzdových nárokov je garantovať minimálnu výšku mzdy zamestnanca v závislosti od celkovej náročnosti ním vykonávaných prác. Uplatňuje sa výlučne u zamestnávateľov, ktorí nemajú odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Pokiaľ je odmeňovanie zamestnancov riešené v kolektívnej zmluve, nároky zamestnanca sú garantované kolektívnou zmluvou.
Náročnosť vykonávaných prác sa posudzuje podľa kritérií zložitosti pracovnej činnosti z hľadiska jej vykonávania, miery zodpovednosti vykonávanej činnosti za výsledky práce a za vykonané rozhodnutia a podľa namáhavosti práce, t. j. fyzickej a psychickej námahy zamestnanca vyplývajúcej z vykonávanej práce a z celkových podmienok práce na danom pracovnom mieste.
Pracovným miestom sa rozumie súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy (§ 120 ods. 3 Zákonník práce). Zamestnávateľ musí v pracovnej zmluve so zamestnancom uviesť nielen druh práce, na ktorý zamestnanca prijíma, ale aj stručnú charakteristiku druhu práce, ktorej výkon bude od zamestnanca vyžadovať (§ 43 ods. 1 písm. a) ZP). Táto charakteristika by mala byť základom aj pre vymedzenie pracovného miesta a pre posúdenie stupňa náročnosti práce na pracovnom mieste zastávanom zamestnancom.
Základnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorý nemá odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinnosť poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej vo výške sadzby minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce zodpovedajúci príslušnému pracovnému miestu. Na tieto účely Zákonník práce ustanovuje ďalšie súvisiace povinnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný zaradiť pracovné miesto zamestnanca do stupňa náročnosti práce, pričom musí porovnať náročnosť najzložitejších pracovných činností v rámci zamestnancom vykonávaných prác podľa pracovnej zmluvy s charakteristikami pracovných miest, potom na základe porovnania pracovnej náplne zamestnanca s charakteristikami stupňov náročnosti práce zaradiť príslušné pracovné miesto do stupňa náročnosti.
Z hľadiska zaradenia pracovného miesta do stupňa náročnosti práce nie je podstatné, kto práce na tomto mieste vykonáva alebo bude vykonávať. Úplne irelevantná je napr. aj úroveň vzdelania zamestnanca, ktorý práce vykonáva alebo by mal vykonávať. Zaradenie pracovného miesta na základe porovnania s charakteristikami stupňov náročnosti práce je preto možné vykonať aj v prípade, že dané pracovné miesto nie je dočasne obsadené. Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest slúžia ako všeobecný nástroj na rozlíšenie náročnosti prác. Sú uvedené v prílohe č. 1 Zákonníka práce a slovne sa nimi popisuje náročnosť prác zodpovedajúca príslušnému stupňu podľa kritérií zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce.
Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk a www.employment.gov.sk
