Otázka: Môže mi zamestnávateľ nariadiť pracovnú pohotovosť? Ak áno, sú nejaké podmienky na jej nariadenie?
Odpoveď: Zákonník práce rozlišuje medzi nariadením pracovnej pohotovosti a dohodou o pracovnej pohotovosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zamestnávateľ je oprávnený nariadiť pracovnú pohotovosť v rozsahu ustanovenom zákonom.
Nakoľko je pracovná pohotovosť je formou zásahu do osobného voľna zamestnanca, z uvedeného dôvodu Zákonník práce upravuje jej najvyššiu prípustnú týždennú i ročnú hranicu, do ktorej možno zamestnancovi pracovnú pohotovosť nariadiť. Zamestnávateľ je oprávnený nariadiť pracovnú pohotovosť v rozsahu osem hodín týždenne a do limitu 100 hodín ročne. Nad zákonný limit pracovnej pohotovosti, ale aj v rámci tohto limitu si zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť výkon pracovnej pohotovosti.
Nariadenie pracovnej pohotovosti možno limitovať iba na taký druh prác, ktorý je zamestnanec povinný vykonávať podľa pracovnej zmluvy. Pracovnú pohotovosť pre iný ako v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce možno so zamestnancom iba dohodnúť. Samotné nariaďovanie či dohoda o pracovnej pohotovosti by malo byť primárne limitované iba na zabezpečenie nevyhnutných odôvodnených úloh.
Je taktiež potrebné uviesť, že nerešpektovanie nariadenej pracovnej pohotovosti zamestnancom je považované za porušenie pracovnej disciplíny.
Pracovná pohotovosť sa diferencuje na:
- neaktívnu časť pracovnej pohotovosti a
- aktívnu časť pracovnej pohotovosti, v rámci ktorej zamestnanec počas pohotovosti vykonáva prácu.
Zákonník práce rozlišuje dve zložky neaktívnej pracovnej pohotovosti:
- neaktívna pracovná pohotovosť, ktorá sa vykonáva na pracovisku zamestnávateľa a považuje sa za pracovný čas a
- neaktívna pracovná pohotovosť, ktorá sa vykonáva na dohodnutom mieste mimo pracoviska zamestnávateľa a ktorá sa nezapočítava do pracovného času.
Nakoľko zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti, nároky zamestnanca počas sviatku nariadením alebo dojednaním pohotovosti nezanikajú (t. j. zamestnancov nárok na mzdu alebo náhradu mzdy za sviatok popri náhrade za pracovnú pohotovosť zostáva zachovaný).
Zamestnancovi zároveň prináleží za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska náhrada najmenej v sume 0,72 eura.
Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk a www.employment.gov.sk
