Pracujem ako mzdová účtovníčka a počas kontroly bolo konštatované, že som jedného zamestnanca zaradila do vyššej platovej triedy, čím mu bolo vyplatených viac ako 1000 EUR, než by mu prislúchalo v nižšej platovej triede. Môže odo mňa zamestnávateľ túto sumu požadovať ako náhradu škody?
Odpoveď:
V ustanovení § 81 Zákonníka práce sú rámcovo upravené základné povinnosti zamestnanca, porušením ktorých zamestnanec zodpovedá za prípadné negatívne dôsledky svojho protiprávneho konania. Zamestnávateľovi súčasne vzniká právo vyvodiť voči zamestnancovi právne dôsledky, napr. upozorniť zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny, krátiť alebo odňať mu pohyblivú zložku mzdy, žiadať náhradu škody, prípadne skončiť s ním pracovný pomer.
V prípade zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi Zákonník práce rozlišuje medzi všeobecnou zodpovednosťou za škodu (§ 179 až § 181), nositeľom ktorej sú všetci zamestnanci zamestnávateľa bez ohľadu na vykonávanú činnosť a tzv. osobitnou zodpovednosťou za škodu, nositeľmi ktorej sú len zamestnanci, ktorým boli na základe písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti zverené hodnoty (§ 182 až § 184), alebo ktorým boli na základe písomného potvrdenia zverené predmety (napr. nástroje, mobil, počítač, automobil a pod.) na plnenie ich pracovných úloh (§ 185). Kým všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu je tzv. subjektívnou zodpovednosťou, pretože je založená na zavinení zamestnanca (úmyselnom alebo z nedbanlivosti), ktoré musí preukázať zamestnávateľ (t. j. dôkazné bremenu leží na zamestnávateľovi), osobitná zodpovednosť zamestnanca za škodu má povahu objektívnu, keďže zamestnanec zodpovedá za výsledok, jeho zavinenie sa predpokladá a je na ňom, aby preukázal, že škodu nezavinil (t. j. dôkazné bremeno leží na zamestnancovi).
Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené tieto predpoklady:
- existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
- vznik škody na strane zamestnávateľa,
- protiprávny úkon zamestnanca (t. j. porušenie jeho pracovných povinností konaním, resp. opomenutím),
- k protiprávnemu úkonu zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ich plnením,
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (viď. body 3. a 4.) a vznikom škody na strane zamestnávateľa a
- zavinenie zamestnanca (z úmyslu alebo nedbanlivosti).
Predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne. Ich existenciu musí preukázať zamestnávateľ. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zodpovednosť zamestnanca za škodu nevzniká.
Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk a www.employment.gov.sk
