Otázka: Môže voči zamestnancovi uplatňovať zamestnávateľ zodpovednosť za škodu v prípade straty pracovného mobilného telefónu?
Odpoveď: Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu zamestnanca, je potrebné odlíšiť všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa § 179 a nasl. Zákonníka práce alebo o osobitný typ zodpovednosti zamestnanca za škodu. Pokiaľ ide o zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov, ide o typ tzv. osobitnej pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca s prezumpciou viny (zamestnávateľ nemusí medzi ostatnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za stratu zverených predmetov preukazovať zamestnancovi zavinenie). Podmienkou na vznik osobitného typu zodpovednosti za škodu na zverených veciach je písomné potvrdenie zamestnávateľa o zverení predmetov podľa § 185 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi.
Za právne spôsobilý zodpovednostný subjekt za stratu predmetov zverených na písomné potvrdenie môže byť aj mladistvý zamestnanec, ktorý ešte nedovŕšil 18. rok veku. V porovnaní s dohodou o hmotnej zodpovednosti, ak ide o zodpovednosť za stratu zverených predmetov neprichádza do úvahy založenie spoločnej zodpovednosti.
Medzi predpoklady, ktoré sú potrebné pre vznik zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov, možno zaradiť ako primárny predpoklad existenciu platného pracovného pomeru. Predpokladom založenia zodpovednosti zamestnanca je (okrem iných všeobecných zodpovednostných predpokladov) škoda v podobe straty zvereného predmetu a písomné potvrdenie o prevzatí tohto predmetu. Zavinenie zamestnanca sa tu tiež predpokladá. V zmysle judikatúry platí, že zodpovednosť zamestnanca za stratu predmetov zverených na písomné potvrdenie predpokladá, že ide o predmet, ktorý zamestnanec používa výlučne sám a má možnosť kvalifikovane sa postarať o jeho ochranu, ale nie vtedy, keď zverený predmet používajú aj iní zamestnanci v rámci svojej pracovnej činnosti, vyplývajúcej pre nich z pracovných povinností.[1] V prípade, ak nie sú splnené všetky právne kvalifikované predpoklady pre založenie tohto druhu zodpovednosti (napr. ak nedošlo k zvereniu predmetov na písomné potvrdenie), je potrebné zisťovať, či nie je v konkrétnom prípade možné uplatňovať všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za spôsobenú škodu podľa § 179 Zákonníka práce.
[1] Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10Sžo/3/2018, zo dňa 28.2.2019
Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk a www.employment.gov.sk
