Prečo chýbajú na trhu práce zamestnanci?

Pracovná migrácia, ako domáca, tak aj zahraničná, je prakticky najefektívnejším spôsobom zabezpečenia potrieb pracovného trhu v prípade nedostatku disponibilnej pracovnej sily vo všeobecnosti, ako aj v špecifických profesiách. Slovensko patrí v rámci EÚ nielen medzi krajiny s vysokou mierou vnútornej migrácie za prácou, ale radí sa aj k štátom s najvyššou mierou pracovnej emigrácie do zahraničia. Najviac obsadzované pozície slovenskými pracujúcimi v blízkom i vzdialenejšom zahraničí sú v odvetviach hotelierstva, obchodu, služieb, ošetrovateľstva, či vo vybraných odvetviach priemyslu. Paradoxne – sú to zároveň pozície a odvetvia, pre ktoré už domáce firmy nedokážu nájsť ľudí spomedzi Slovákov a je ich potrebné obsadiť cudzincami. Ukazovatele trhu práce jasne ukazujú, že potreba zamestnávania cudzincov prichádzajúcich z tretích krajín je urgentná. Podľa KOZ SR je nevyhnutné hľadať príčiny, prečo sa náš trh práce do takého stavu dostal a prečo slovenskí pracujúci odchádzajú za prácou s vyšším finančným ohodnotením a lepšími pracovnými podmienkami. 

Tento týždeň rokovala o možnosti udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných zamestnaniach v oblasti priemyslu tripartita. Potreba prijatia tejto právnej úpravy vychádza z naliehavosti situácie u niektorých povolaniach, ktoré sú dlhodobo identifikované ako zamestnania s nedostatkom pracovnej sily. Podľa slovenských zamestnávateľov je za tým nedostatok kvalifikovanej domácej pracovnej sily, ale aj nezáujem o ponúkané pracovné pozície. „V protiváhe k jednostrannému trendu v posudzovaní konkurencieschopnosti a napredovaní hospodárstva výlučne na základe makroekonomických údajov a rôznych hodnotení stavu podnikateľského prostredia je potrebné v súčasnosti hovoriť aj o stave zamestnaneckého prostredia a o tom, že udržateľný a rovnovážny rast je čoraz viac závislý na práci kvalifikovaných a aj finančne motivovaných zamestnancov. Tu je potrebné si položiť otázku, či sú slovenskí zamestnanci dostatočné ohodnotení a či skutočne pracujú v primeraných podmienkach a prečo sa náš trh práce do takého stavu dostal,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová, v čom vidí hlavné dôvody nezáujmu o pracovné pozície.

Jednou z vážnych príčin nízkych príjmov na Slovensku a následného odlivu pracovnej sily je totiž charakter ekonomického modelu, ktorý bol dekády postavený na lacnej pracovnej sile, vysokom objeme odpracovaných hodín (a aj práce v neštandardnom čase, nočnej a nadčasovej prace), nízkej miere inovácií a odkázanosti na priame zahraničné investície, nedostatočnom vzdelávacom systéme i zanedbanom celoživotnom vzdelávaní. 

Tu treba podotknúť, že časť riešení je aj v rukách samotných zamestnancov, a to pýtať si viac prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, ktoré nadobudne ešte väčší význam transponovaním smernice o primeraných minimálnych mzdách a implementáciou akčného plánu o zvýšení pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami. 

„Nízka úroveň miezd sa následne pretavuje aj do príjmov rozpočtov verejnej správy a systémov sociálneho zabezpečenia alebo pomoci. Tento model sa už vyčerpal. Riešenia preto musia vychádzať najmä z nového rastového modelu postavenom na inováciách, investíciách do nových technológií, vzdelávaní, výskume a vývoji, a teda aj vyššej pridanej hodnote a produktivite prace. To o. i. podporí aj rast miezd, uviedla Monika Uhlerová. 

Keď ľudí z krajiny vyháňa do zahraničia nízka mzda, stúpa aj podiel pracujúcich chudobných, ktorý na Slovensku za posledné dva roky zásadne narástol. Podľa EU-SILC narástol zo 4,4 percenta v roku 2019 na 6,7 percenta v roku 2021. Ide o viac ako 150-tisíc zamestnaných, ktorých príjmy sú pod administratívnou hranicou chudoby. 

Nedostatok zamestnancov na trhu práce môže byť spôsobený rôznymi faktormi. KOZ SR už dlhodobo poukazuje aj na nesúlad medzi štruktúrou ponuky a dopytu trhu práce v oblasti kvalifikácie i regionálnych disproporcií. Ďalšou príčinou sú aj nedostatočné politiky štátu pri práci s dlhodobo nezamestnanými. 

Jedným z faktorov je aj vzdelávanie a odborná príprava. Na jednej strane máme na Slovensku problém s prílišnou kvalifikovanosťou, keď mnohé pracovné pozície, na ktoré by stačilo základné vzdelanie, zbytočne obsadzujeme ľuďmi s vyššou kvalifikáciou, na druhej máme nedostatok zamestnancov do výroby, obchodu, či služieb. A to sú práve profesie, ktoré sú obsadzované cudzincami. 

Ďalším problémom je v porovnaní s krajinami EÚ relatívne málo zamestnaných pracovníkov na skrátené úväzky. Pritom zo strany zamestnancov sú kratšie pracovné úväzky vítané, napr. pri starostlivosti o dieťa či rodinného príslušníka. Zamestnávatelia však nemajú veľký záujem vychádzať zamestnancom v ústrety prostredníctvom skrátenej práce, a to najmä z dôvodov daňovo-odvodového zaťaženia a celkových nákladov na zvýšený počet zamestnancov z dôvodu skrátenia ich práce. Podľa údajov Štatistického úradu SR pracovalo na kratší pracovný čas v roku 2022 len 77,6 tisíc zamestnancov (z 2 214 400 zamestnancov). „Zároveň sa väčšina ponúk na skrátený úväzok platovo pohybuje len tesne nad úrovňou hodinovej minimálnej mzdy, čo v žiadnom prípade nestačí na zabezpečenie živobytia. A v tom je aj problém nedostatku takto pracujúcich na Slovensku. Roky sme navyše počúvali, ako legislatíva nepraje skráteným úväzkom, pravdou však je, že ľudia o takto zle platenú prácu nemajú záujem,“ uviedla M. Uhlerová. 

KOZ SR vždy požadovala regulovanú a v maximálnej možnej miere kontrolovanú migráciu pracovnej sily, ktorá v žiadnom prípade nesmie vyvolávať spoločenské, sociálne a ekonomické napätie, a upozorňovala na zneužívanie sociálneho dumpingu najmä v mzdovej oblasti a prekerizáciu, ktorá v súvislosti so zamestnávaním cudzincov nie je vylúčená. K prekerizácii prispievajú škodlivé javy deformujúce trh práce, medzi ktoré patrí aj agentúrne zamestnávanie. „Nie sú ojedinelé praktiky zamestnávateľov, že cudzincov prijímajú do tzv. kmeňového stavu a domáceho zamestnanca zamestnávajú cez agentúru dočasného zamestnávania,“ uviedla prezidentka KOZ SR. 

Aktuálne prijatou právnou úpravou riešime len naliehavú situáciu u niektorých povolaniach, ktoré sú dlhodobo identifikované ako zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, avšak problémy vyplývajúce z ekonomického modelu Slovenska pretrvávajú. Pri takýchto podmienkach ani cudzinci z tretích krajín u nás dlho nezotrvajú a odídu na ďalšie trhy európskych krajín, ktoré tiež bojujú s nedostatkom pracovnej sily. Slovensko tak bude v pasci nízkych príjmov, už aj spolu s nedostatkom pracovnej sily, uväznené naďalej.

TS_KOZ_zamestnavanie_cuzincov_pracovna_migracia_23.8.2023_docx