Ambíciou KOZ SR je aktívne participovať na tom, aby pracovnoprávna ochrana zaručovala zamestnancom dostatočnú mieru ochrany priamo zo zákona a dôstojné pracovné podmienky, najmä spravodlivé mzdy a platy, bezpečnú prácu, rovnaké zaobchádzanie, odborný a profesijný rast a umožňovala im zosúladiť ich pracovný a rodinný život. Toto je potrebné zasadiť aj do širších súvislostí, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, bývanie, modernizácia, podpora inovácií, vedy a výskumu, regionálna politika, riešenie klimatickej krízy, bez ktorých nie je možný udržateľný ekonomický rast a silný sociálny štát. Očakávame, že programové vyhlásenie vlády a priority vlády budú najmä komplexnou víziou pre Slovensko s jeho modernizáciou a s podporou inovácií ako súčasťou nového rastového udržateľného ekonomického modelu v podmienkach sociálnej a environmentálnej spravodlivosti. Preto sme vypracovali súbor priorít, adresovaných vláde SR, s požiadavkou na ich zohľadnenie a zapracovanie pri tvorbe programového vyhlásenia, ktorý sme minulý týždeň predstavili aj ministrovi práce.
Naše priority a požiadavky sa týkajú najmä oblasti legislatívneho procesu a sociálneho dialógu, miezd, odmeňovania a kolektívneho vyjednávania, budúcnosti sveta práce v kontexte tradičného prístupu, ale aj digitalizácie, demografického vývoja a klimatických zmien vrátane skracovania pracovného času, sociálnych politík a problematiky dôchodkov a v neposlednom rade nastavenia ekonomického modelu, verejných financií a zmeny daňového mixu.
„Vláda by mala, nielen vo svojom programovom vyhlásení, garantovať udržanie a posilňovanie sociálnych práv a istôt, sociálnej inklúzie, spravodlivosti a rovnosti, zabezpečiť priaznivé prostredia pre bipartitný a tripartitný sociálny dialóg, vrátane kolektívneho vyjednávania, vo verejnom a súkromnom sektore na všetkých úrovniach vrátane medziodvetvovej, sektorovej, podnikovej alebo regionálnej úrovne. Po predchádzajúcich negatívnych skúsenostiach sociálnych partnerov v oblasti prijímania legislatívy, vrátane obchádzania štandardného legislatívneho procesu a tripartity, očakávame obnovenie štandardných postupov a kvalitatívne posilnenie sociálneho dialógu. Požadujeme preto, aby sa sociálni partneri systematicky, zmysluplne a včas zapájali do navrhovania a vykonávania politík zamestnanosti a sociálnych politík vrátane štandardného a transparentného legislatívneho procesu,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Z implementácie smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách vyplynú v blízkej budúcnosti viaceré výzvy v oblasti odmeňovania a kolektívneho vyjednávania. Preto v tomto kontexte požadujeme prehodnotenie tzv. automatu pri výpočte minimálnej mzdy a jeho návrat k 60% podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde. Súčasné nastavenie výpočtu minimálnej mzdy (automat) podľa nás nezabezpečuje dosiahnutie odporúčaných podielov v rámci referenčných hodnôt v európskej smernici, ktorými sú porovnanie minimálnej mzdy voči priemernej mzde a mediánu v rámci jedného roka. Zároveň požadujeme ponechanie autonómie sociálnych partnerov v procese vyjednávania minimálnych miezd s možnosťou dosiahnutia dohody.
Spomínaná smernica má ambiciózny cieľ v oblasti postupného zvyšovania pokrytia kolektívnymi zmluvami. V zmysle smernice majú sociálni partneri participovať na tvorbe a priebežnom hodnotení tzv. akčného plánu, ktorý má garantovať postupné zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami na úroveň 80 % a viac. Tu očakávame od vlády nielen zabezpečenie priaznivého prostredia pre bipartitný a tripartitný sociálny dialóg, vrátane kolektívneho vyjednávania, ale najmä obnovenie tzv. extenzie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
„Za neuspokojivé považujeme aj odmeňovanie vo verejnej správe, ktoré neustále naráža na problém nízkych tarifných platov a problém prepadu niektorých platových taríf pod úroveň minimálnej mzdy. Nevyhnutná preto bude komplexná zmena odmeňovania vo verejnom sektore podnecujúca rast platov a reflektujúca rast minimálnej mzdy a priemernej mzdy v národnom hospodárstve,“ doplnila požiadavky v oblasti dôstojných platov a miezd prezidentka KOZ SR.
Digitalizácia, robotizácia, klimatické zmeny a v ostatnom období aj pandémia COVID-19 a ekonomické a migračné krízy s vysokou pravdepodobnosťou zmenia storočnú „tradíciu“ osemhodinového pracovného času. Na Slovensku je téma skracovania pracovného času o to aktuálnejšia, pretože patríme medzi krajiny, kde sa pracuje výrazne viac ako v mnohých krajinách Európy. KOZ SR od otvorenia odbornej i verejnej diskusie presadzuje model reálneho skrátenia pracovného času, čiže redukciu odpracovaných hodín denne, a to pri zachovaní rovnakej mzdy a benefitov, ako aj pracovného zaťaženia. Požadujeme preto od vlády, aby podporovala testovanie a postupné celoplošné zavedenie 4-dňového pracovného týždňa vychádzajúc pritom zo skúseností v zahraničí alebo niektorých domácich zamestnávateľov.
V kontexte spomínaných zmien je potrebná aj zmena vo verejných politikách trhu práce, či už sú to napríklad opatrenia cielené na zamestnávanie starších ľudí a podporu rozvoja striebornej ekonomiky, alebo posilnenie kratších pracovných úväzkov s adekvátnym odmeňovaním s cieľom zosúladiť rodinný a pracovný život, ale aj potreba prepojenia systému vzdelávania s trhom práce.
Zmeny v pracovných návykoch novej generácie na trhu práce spôsobujú, že bude nevyhnutné pristúpiť k legislatívnemu zohľadneniu nových foriem práce, ako aj k ich reflexii v súbore verejných politík (napr. dôchodkový systém, daňová politika, sociálne a zdravotné poistenie, vzdelávacia politika a pod.). „Požadujeme definovanie nových foriem zamestnania s cieľom tvoriť dôstojné pracovné miesta s dostatočným mzdovým ohodnotením, ochranou, a dôstojnými pracovnými podmienkami a tieto nové formy zamestnávania zohľadniť v Zákonníku práce,“ doplnila Monika Uhlerová a pokračovala, že „v blízkej budúcnosti bude nevyhnutná aj implementácia smernice upravujúca pravidlá EÚ týkajúce sa práce pre platformy. V procese prijímania a implementácie smernice požadujeme aktívnu participáciu sociálnych partnerov a úzku spoluprácu“.
V oblasti sociálnych politík a dôchodkov by sme uvítali, ak by programové vyhlásenie vlády prinieslo konkrétne opatrenia na zníženie príjmovej chudoby. Neoddeliteľnou súčasťou týchto opatrení preto musia byť zmeny v životnom minime a nadväzujúcich dávkach. Podľa KOZ SR je nevyhnutná jednorazová zmena výšky životného minima a následne zadefinovanie nového nastavenia valorizačného mechanizmu tak, aby naozaj zodpovedalo reálnym ekonomickým ukazovateľom a nevyhnutnej pomoci určeným adresátom. Jednou z možností je exaktné určenie životného minima na základe minimálneho spotrebného koša tovarov a služieb, druhou je relácia k minimálnej a/alebo priemernej mzde, pri ktorej by následne valorizácia životného minima kopírovala rast minimálnej/priemernej mzdy.
Už dlhodobo KOZ SR presadzuje takú podobu dôchodkového systému, ktorý zabezpečí dostatočnú úroveň dôchodkov, umožní odchod do dôchodku po zohľadnení fyzickej i psychickej náročnosti práce a odpracovaných rokov a garantuje zachovanie dôstojného a aktívneho života v starobe, pri invalidite i v zložitej sociálnej situácii. V tejto súvislosti požadujeme napríklad upraviť sadzby poistného tak, aby odrážali realitu financovania jednotlivých častí zabezpečenia, zjednotiť novopriznané a pokračujúce dôchodky, či zatraktívniť účasť na treťom pilieri napr. prostredníctvom zvýšenia daňovo odpočítateľnej položky pre sporiteľa, zaviesť inštitút preddôchodku.
Považujeme za nevyhnutné, aby programové vyhlásenie vlády na nadchádzajúce vládne obdobie jednoznačne reflektovalo potrebu nastaviť politiky smerujúce k väčšej diverzifikácii priemyslu. Ide síce o dlhodobo známu požiadavku, nereflektujú však na ňu strategické plány, ani plánované politiky. Investície je potrebné smerovať do udržateľných výrob mimo automobilového priemyslu a okrem lákania zahraničných investorov je nevyhnutné podporovať aj rozvoj domácich podnikov. Zároveň si uvedomujeme aj nevyhnutnosť ozdravenia verejných financií, presadzujeme však postupnú konsolidáciu, a to tak, aby netlmila ekonomiku a nespôsobila recesiu. Zároveň ale odmietame konsolidáciu len na úkor zamestnancov a sociálne slabších, zraniteľných osôb.
Nástrojom udržateľných verejných financií a spravodlivého zdaňovania je podľa nás zmena daňového mixu. Zdôrazňujeme, že zdaňovanie musí byť progresívne, čiže viesť k zníženiu zaťaženia práce a zvýšeniu zaťaženia kapitálu, a reformné – spojené so zavedením nových daní, ktoré viac zdania nové formy podnikania, ktoré sa doteraz vyhýbali zodpovednosti (napríklad zavedenie digitálnej dane). Na zvýšenie príjmov verejného sektora nezanedbateľne pôsobí aj výkon ekonomiky, či rast cien, ktoré prirodzene zvyšujú objem daňových príjmov.
„KOZ SR považuje za dôležité, aby politická reprezentácia, a to nielen pri tvorbe jej programového vyhlásenia, sústredila svoju pozornosť a realizovala politiky smerujúce k novému rastovému ekonomickému modelu s podporou odvetví s vysokou pridanou hodnotou a kvalitnými pracovnými miestami. A to ruka v ruke so zlepšovaním zamestnaneckého prostredia s minimalizáciou prekérnych foriem práce a ochranou zamestnancov na pracovisku. Politiky vlády v tomto sme by mali prispieť k procesu skracovania pracovného času a zosúlaďovania pracovného a súkromného života, k podpore celoživotného vzdelávania, rodovej rovnosti, rovnosti príležitostí, diverzity a inklúzie,“ zhrnula požiadavky odborov prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
